Začnime od prvého čísla, nielen v posteli. Myslím aj Brejku, lebo má výročie stovky vydaných čísiel. Úspešných, ako inak. Ale aj tak už od prvého čísla očakávate, keď ho hodnotíte spätne, že by ste urobili lepšie číslo. Napríklad druhé, tretie, štvrté, piate, šieste, siedme, ôsme, deviate alebo desiate číslo. Viete, že úsilie nie je v riti, lebo ste stále lepší, je iba kúsok od nej, čo je skvelé, lebo stačí pár centimetrov, aby rozkoš z tvorivej práce bola dokonalá….
Sústreďujete sa na ďalšie čísla. Chcete ich vybrúsiť. Nádejate sa, že jedenáste, dvanáste, trináste, štrnáste, pätnáste, šestnáste, sedemnáste, osemnáste, devätnáste a dvadsiate číslo budú super. Sú fakt oveľa lepšie, fakt nie sú totálne v riti, takže ťah na bránu je dobrý…
Stále sa nazdávate, že čísla dvadsiate prvé, dvadsiate druhé, dvadsiate tretie, dvadsiate štvrté, dvadsiate piate, dvadsiate šieste, dvadsiate siedme, dvadsiate ôsme, dvadsiate deviate a tridsiate číslo posunú kvalitu. Že v nich bude viac šťavy a urobíte samých seba i okolie šťastnými. Je to fakt lepšie, ale vy ste sebakritickí a cítite, že je to trošička stále na hovno, ale je to fakt výrazne lepšie, lebo je to hmatateľné….
Snaha stať sa kingom, vám nechýba, a tak tridsiate prvé, tridsiate druhé, tridsiate tretie, tridsiate štvrté, tridsiate piate, tridsiate šieste, tridsiate siedme, tridsiate ôsme, tridsiate deviate a štyridsiate číslo kráčajú vyššie k Olympu. (čísla 1 až 40, poznámka autora) Vnášate do úsilia všetko najlepšie, vnímate standing ovations, ale riť Paľovu, lebo riť Paľova je v tom čase nevyspytateľná a chce ešte viac…
Možno čísla štyridsaťjeden, štyridsaťdva, štyridsaťtri, štyridsaťštyri, štyridsaťpäť, štyridsaťšesť, štyridsaťsedem, štyridsaťosem, štyridsaťdeväť a päťdesiat splnia svoj cieľ, ste si istí. Dávate do tých čísiel všetko zo špiku kostí, ale počujete aj hlasy, načo sú komu špikové kosti, chce to, aby ste do toho dali gule…
To je v pohode, gule máte, (dokonca guľaté), a pri nových číslach meníte techniku i štýl. Dokonca čísla päťdesiatjeden, päťdesiatdva, päťdesiattri, päťdesiatštyri, päťdesiatpäť, päťdesiatšesť, päťdesiatsedem, päťdesiatosem, päťdesiatdeväť a šesťdesiat vnímate subjektívne ako jedinečné. Naozaj sú, ale poznáte názory… Vraj veľké guľové, znelo istého času…
Kde je chyba pri všetkej tej dokonalosti, pýtate sa a začínate vo vyššom leveli. Bol by v tom čert, aby ste čísla šesťdesiatjeden, šesťdesiatdva, šesťdesiattri,
šesťdesiatštyri, šesťdesiatpäť, šesťdesiatšesť, šesťdesiatsedem, šesťdesiatosem, šesťdesiatdeväť a sedemdesiat nenasmerovali úplne presne k najvyšším úspechom. Naozaj máte pocit zásahu do čierneho (pocity neklamú). Lenže autocenzúra pracuje, čo ak bude snaha predsa len v čiernom, čo ak to bude v riti?
Pri všetkých ováciách, ktoré vás vyvádzajú z pochybností a vedú k ešte vyšším métam, váľate jedno lepšie číslo za druhým. Červ pochybnosti však hlodá: „Podcenil som niečo?“ Lebo sa chcete vyhnúť výrazu, či ste niečo nepotentovali. (Pretože ste k sebe náročný, po pleciach vám klepú, zlatom vás chcú vyvážiť, len keby nebolo také ťažké a neublížilo vám…) Dokázať kvalitu majú čísla sedemdesiatjeden, sedemdesiatdva, sedemdesiattri, sedemdesiatštyri, sedemdesiatpäť, sedemdesiatšesť, sedemdesiatsedem, sedemdesiatosem, sedemdesiatdeväť a osemdesiat. Nepotentovali ste to, chvalabohu, nie…
Možno sú tieto slová jemného záchvevu kritiky dokonalého naozaj dokonalé. Ale od čísiel osemdesiat až sto (ide o čísla osemdesiatjeden, osemdesiatdva, osemdesiattri, osemdesiatštyri, osemdesiatpäť, osemdesiatšesť, osemdesiatsedem, osemdesiatosem, osemdesiatdeväť, deväťdesiat, deväťdesiatjeden, deväťdesiatdva, deväťdesiattri, deväťdesiatštyri, deväťdesiatpäť, deväťdesiatšesť, deväťdesiatsedem, deväťdesiatosem, deväťdesiatdeväť a čísla STO, si sľubujete absolutórium.
Konečne! Lebo jedna pani povedala, že napriek superlatívom sú všetky vaše čísla aj tak úplne na „P…“  Ďakujeme, nemôže byť nič viac. Ďakujeme dotyčnej, že veci tak vníma a sľubujeme, že aj v ďalších
číslach Brejku budeme prinášať krásne vzrušujúce erotické čítanie.