PRÍPAD VIEDENSKÉHO KURIÉRA

Angličania majú Jacka Rozparovača. Rakúsko má svojho vraha prostitútok. Preslávil sa ako vrah-spisovateľ. Získal si veľa fanúšikov. Jack Unterweger. Vraždil na dve etapy. V roku tisícdeväťstosedemdesiatšesť ho odsúdili na doživotie za vraždu osemnásťročnej prostitútky. Zabil ju dva roky predtým. Vraj zo strachu, aby neoznámila, že jej ukradol stodvadsať mariek. Mal vtedy dvadsaťštyri rokov. Za mrežami bol mimoriadne aktívny, vyštudoval strednú školu, vydával väzenský časopis, ba začal písať knihy a diva delné hry. Autobiografia Očistec alebo Cesta do väzenia sa stala v nemecky hovoriacich krajinách bestsellerom. Autora vyzdvihovali ako vzorný príklad, že aj ťažký kriminálnik a vrah sa môže polepšiť a stať „vzorným a slušným občanom“. Obdivovali ho. Keby tak tušili… Aj vďaka obrovskej podpore nadšených fanúšikov ho v roku tisícdeväťstodeväťdesiat podmienečne prepustili.

Celebrita vrahom: Čoskoro ako opustil brány väznice, našli v koryte Brezanského potoka uškrtenú mladú ženu. Identifikovali ju rýchlo, no prípad ostal dlho neobjasnený. Od januára tisícdeväťstodeväťdesiatjeden do februára tisícdeväťstodeväťdesiatdva sa objavilo ďalších sedem mŕtvych tiel v rôznych častiach Rakúska. Boli čiastočne alebo úplne vyzlečené, šaty mali rozrezané. Chýbali doklady a osobné drobnosti, šperkov sa nikto nedotkol. V lete roku tisícdeväťstodeväťdesiatjeden podobne zabili tri dievčatá v Los Angeles. Rovnaký typ uzla na škrtidlách, rovnaké rezy na spodnej bielizni. Všetky boli prostitútky. Vrah rozšíril svoje pole pôsobnosti… V tom čase nemala rakúska polícia žiadne skúsenosti so sériovými vrahmi. Aj preto trvalo dlhšie, kým si jednotlivé vraždy spojila. Médiá a tlač boli o krok vpred. Od začiatku verili v existenciu masového vraha. Nazvali ho „viedenský kuriér“. Pravdepodobne by na Unterwegera nikdy neprišli, nebyť policajta vo výslužbe Augusta Schennera. Tomu na dôchodku policajtský chlebíček chýbal. Väčšinu času trávil sledovaním správ o vraždách v Rakúsku. Spomenul si, že modus operandi vrážd mladých žien sa až nápadne zhodoval s prípadom vraždy pri Březanskom potoku. Okamžite dal polícii tip na Jacka Unterwegera. Ten bol v tom čase doslova celebritou. Množstvo fanúšikov, cesty po svete a návšteva miest, kde sa hrali jeho divadelné hry a vychádzali preklady knižiek. Považovali ho za talentovaného a očarujúceho spisovateľa. Ak mal dostať nálepku masového vraha, polícia potrebovala nepriestrelné dôkazy. Mnoho sériových vrahov cíti potrebu dať o sebe vedieť. „Motať sa“ v okolí vrážd, spolupracovať ako svedok. A smiať sa polícii do očí. Výnimkou nebol ani Unterweger. Začal písať o vraždách prostitútok. Doslova naháňal vyšetrovateľov a kritizoval ich za pomalý postup. Chcel, aby ľudia o ňom vedeli a všimli si jeho „dielo“. Začal robiť rozhovory s prostitútkami na ulici. Angažoval sa výrazne, až si ho najalo rakúske vydavateľstvo, aby napísal články o prostitúcii v Los Angeles. Neváhal a presunul sa do L. A. „Náhodou“ odvtedy vraždy v Rakúsku ustali. No v Los Angeles padli za obeť tri prostitútky. Všetky surovo dobité, uškrtené vlastnými podprsenkami a zbičované konármi stromov. Zvláštne, že Unterweger bol taký neopatrný. Pravdepodobne si príliš veril, že ho nikto nedokáže chytiť. No už v tom čase bol podozrivým číslo jeden. Počas jeho pobytu v L. A. sa prípadu ujal Ernst Geiger, najskúsenejší detektív z rakúskej polície. Mal nespochybniteľne dokázať Unterwegerovu vinu alebo ho definitívne zbaviť podozrenia.

A obete pribúdajú: Miesta, ktoré Jack navštevoval údajne kvôli reportážam, sa až podozrivo zhodovali s dejiskami vrážd. Ale dôkazy na obvinenie nestačili. Unterwegera aspoň konečne predvolali na vypočúvanie. Nemal žiadne alibi, polícia zas dostačujúce dôkazy. Prepustili ho a sledovali. On pritvrdil a napísal ďalšie články o neschopnosti polície, ktorá nedokáže vyriešiť prípad. Ten sa konečne pohol, keď detektív Geiger vypátral BMW, ktoré si Unterweger kúpil po návrate z basy. V aute sa našiel vlas. Analýza DNA potvrdila, že patril zavraždenej zBřezanského údolia. Koneč ne policajti získali oprávnenie na domovú prehliadku uUnterwegera. Našli ďalšie dôkazy. Po kontakte s losangelským policajným oddelením Geiger zistil, že tamojšie úrady vyšetrovali tri prípady navlas podobné vraždám „rakúskeho kuriéra“. Väčšina žien boli prostitútky, po zavraždení zostali prikryté vetvami stromov alebo fóliou. Príčinou smrti bolo uškrtenie. Na rukách a zápästiach mali pomliaždeniny. Nikto žiadnu z nich tesne pred smrťou nevidel. Ani pri jednej nenechal vrah skoro žiadne dôkazy. Všetko nasvedčovalo tomu, že konal chladnokrvne a premyslene. Po dôkladnej analýze dvanástich tisícov vrážd vylúčili, aby jedenásť prípadov s rovnakým štýlom mal na svedomí viac ako jeden človek. V laboratóriu porovnali typ uzla, použitého pri vraždách v Los Angeles, s uzlami, ktorými boli zaškrtené ženy v Rakúsku. Zhodovali sa.

Kruté detstvo, sadistická budúcnosť: Na Unterwegera konečne vydali zatykač! Podarilo sa mu spolu s osemnásťročnou priateľkou utiecť. Cestovali cez Švajčiarsko, Paríž až do New Yorku. Počas cesty zavolal do viacerých novín a televíznych diskusných relácií v Rakúsku a tvrdil, že je nevinný. Nakoniec ho v Miami chytil a zatkol Interpol. Rakúska vláda sa s ostatnými krajinami dohodla, že spojí všetkých jedenásť vrážd do jedného prípadu. V roku tisícdeväťstodeväťdesiatštyri sa začalo súdne pojednávanie vGrazi. Do skúmania Unterwegerovej osobnosti sa pustili psychológovia. Ako skvelý podklad bola jeho kniha. Z literárneho hľadiska to bol absolútny brak, no z psychologického materiál, z ktorého priam kričí Unterwegerovo volanie po láske a záujme. Ako väčšina masových zabijakov mal smutné detstvo. Matka žila ďaleko, syn po nej túžil, no vídal len zriedka. Otec bol neznámy. Úchylný a agresívny starý otec vnuka namiesto výchovy bil a nútil ho byť svedkom sadistických hier s prostitútkami. Matka bola pre Jacka nahá pani, ktorú mu ukazuje na fotografiách dedo. Ten pri sexe svoje prostitútky surovo bil. Malý chlapec si zafixoval, že sex a násilie spolu zákonite súvisia. S dedovými štetkami prežil svoju prvú sexuálnu skúsenosť. Ženy, ktoré ho v budúcnosti obklopovali, vzbudzovali uňho len dva pocity. Pohŕdanie alebo nedotknuteľnú úctu. Dospieva teda naplnený dvojitým želaním – matku nájsť a deda potrestať a za všetko sa mu krvavo pomstiť. V ženách, ktoré neskoršie zabíjal, mu oba tieto vzory splynuli do jedného. Napriek poľutovaniahodnému detstvu ho na základe dôkazov a výpovedí uznali vinným 18. júna 1994 v deviatich z jedenástich vrážd a odsúdili na doživotie. Šesť hodín po vynesení rozsudku sa obesil vo vlastnej cele. 

VRAŽDY V DOME HRÔZY

Dvadsiaty štvrtý február tisícdeväťstodeväťdesiatštyri bol začiatkom konca. Neuveriteľne morbídnych vrážd, ktoré sa odohrávali v priemernom domčeku v strednom Gloucestri. A bol to aj začiatok, keď sa začali vyplavovať strašné tajomstvá jednej navonok usporiadanej anglickej rodiny. Na poludnie prišla polícia za majiteľom domu Frederickom Westom. Otvorila im jeho mrzutá obézna žena. Hneď, ako videla zatykač, zavolala manželovi: „Chystajú sa rozkopať záhradu. Hľadajú Heather.“ Fred neprejavoval najmenšie obavy. Bál sa len, či policajti upracú neporiadok po rozkopaní. S ľadovým pokojom tvrdil, že netuší, kde je jeho dcéra. „Dnešné dievčatá ujdú zdomu a dajú sa na prostitúciu. U nej by ma to neprekvapilo, bola lesbička a brala drogy.“ Rose tvrdila to isté. Heather, ktorá zmizla pred šiestimi rokmi, vraj bolo odporné, lenivé dievčisko. Po policajnom výsluchu sa manželia celú noc rozprávali. Na druhý deň išiel Fred na políciu a priznal sa k vražde. Opísal detailne, ako dcéru rozsekal, napchal do koša a pochoval v záhrade. Zdôrazňoval, že Rose o tom nevie a nemá s tým nič spoločné. Odvadsať minút zasa všetko poprel. „Heather je živá a v poriadku. Žije v Bahrajne, pracuje pre drogový kartel, má šoféra a mercedes,“ tvrdil. Polícia však uňho v záhrade našla ľudské kosti, ktoré rozhodne patrili viacerým osobám. A netušila, aké hrôzy vyplávajú na povrch…

Zrodenie monštra: Fred West nepatrí medzi masových vrahov s typickým rodinným prostredím. Nikto ho sexuálne nezneužíval, nebol fixovaný na matku ani na otca. Naopak, s oboma rodičmi mal absolútne dobré a priateľské vzťahy. V sedemnástich mal nehodu na motorke, skončil v kóme. Vážne poranenie hlavy a implantovaná kovová platnička mohli podľa odborníkov spustiť vražedné sklony. Čoskoro po nehode prišlo ďalšie zranenie. Pád z požiarneho schodiska v miestnom klube mu podľa všetkého definitívne poškodil mozog. Odvtedy sa stal nevyspytateľným. Bol „známou firmou“. Ako dvadsaťročného ho obvinili z oplodnenia trinásťročného dievčaťa. Rodičia ho vyhodili z domu, išiel robiť stavbára. Čoskoro ho opäť chytili pri krádeži. Zas mal sex s maloletou. Počas procesu, kde ho obvinili zo znásilnenia maloletej rodinnej známej, sa vyhol odsúdeniu. Sudca zobral do úvahy ako poľahčujúcu okolnosť vážne zranenie hlavy. Po oslobodení sa zoznámil sRenou Castellovou, škótskym dievčaťom pochybnej povesti. Čakala vtedy dieťa s pakistanským vodičom autobusu. Aj tak sa s Fredom vzali a okamžite počali aj spoločné dieťa. Hoci sa Rena dovtedy živila ako prostitútka, nebola pripravená na Westove netradičné sexuálne praktiky. Neustále vyžadoval orálny sex, zväzoval ju a bil pri sexe aj viackrát do dňa. V roku 1964 mu porodila prvé dieťa Annu Marie. Vtedy stretli mladú Annu McFallovú, s ktorou sa presťahovali do Gloucestru. Fred dostal prácu na jatkách, kde čiastočne ukojil svoju túžbu po krvi a sadizme. Podľa odborníkov sa uňho práve vtedy naplno rozvinula nekrofília a túžba mrzačiť mŕtve telá. SRenou už nedokázali vyjsť, odsťahovala sa od neho. Keď sa vrátila po deti, zistila, že Fred už žije s Annou McFallovou. Rena vtedy povedala polícii, že jej manžel je sexuálne perverzný a nebezpečný. V tom čase vyšetrovali osem sexuálnych zločinov v Gloucestri. Opis páchateľa absolútne sedel na Freda. Čoskoro však aj Anna otehotnela a začala tlačiť na Freda, aby sa rozviedol. Zabil ju, rozkúskoval a pochoval s vytrhnutým plodom po boku v miestnom parku…

Na scénu prichádza Rose: Po vražde Anny stretáva svoju osudovú ženu Rose Lettsovú. Mala veľmi ťažké detstvo so sadistickým otcom. Ju aj brata týral amlátil do bezvedomia. Sama trpela mentálnymi poruchami, volali ju Ospalá Rosie. V škole sa jej posmievali aj preto, že trpela nadváhou. Vypestovala si obranný reflex zbiť každého, kto jej ubližoval. Začala sa príliš skoro prejavovať sexuálne, rada chodila nahá a snažila sa dostať do postele vlastného brata. Chlapci v jej veku ju nechceli, svoju túžbu po sexe si kompenzovala so staršími mužmi z dediny. Jej matka Gladys mala dosť vyčíňania sadistického manžela, spolu s Rose odišli z mesta. Tá sa čoskoro vrátila k otcovi. Začalo sa šepkať, že majú spolu incestný vzťah. Práve v tomto období, nazlostená na celý svet, nepríťažlivá a dourážaná stretla svojho spasiteľa – Freda Westa.

Znásilnenie, mučenie, vražda: Keď Rosin otec zistil jej pomer s Fredom, rozzúrený sa vyhrážal, že ho zabije. V šestnástich Rose zistila, že je sWestom tehotná a hneď sa k nemu presťahovala. Porodila dcéru Heather, no na krku mala aj dve Fredove deti. Neznášala ich a bila. Čoskoro staršia dcéra Charmaine zmizla. Rose tvrdila, že si po ňu prišla Rena. Či už náhodou, alebo schválne, svoju nevlastnú dcéru dorazila. Fred sa postaral o ostatné. Charmaine rozsekal a pochoval pod kuchyňou. Našli ju až o dvadsať rokov. Rose, verná svojej povesti, sa začala ponúkať miestnym Indiánom. Fred sa počas toho rád pozeral cez kľúčovú dierku a masturboval pri pohľade na divoký sex manželky s miestnymi odpadlíkmi. Jej pornografické fotky dokonca poslal do časopisu pre swingerov. Čoskoro sa o malú Charmaine začala zaujímať matka. Fred vedel, že ju musí zabiť. Renu uškrtil, rozsekal a pochoval na tom mieste, kde Annu McFallovú. Westovcom sa narodila druhá dcéra Mae Westová. Potrebovali väčší dom pre rozrastajúcu sa rodinu, aj na Rosinu prostitúciu. Fred myslel na bezpečné miestečko, kde by mohol väzniť, mučiť a zabíjať.

Dom hrôzy: Vybrali si dom na Cromwellovej ulici dvadsaťpäť, neskôr známy ako Dom hrôzy. Fred sa zameral na pivnicu. Zvukotesná miestnosť mala slúžiť ako miestnosť pre Rosiných zákazníkov a zároveň ako mučiareň. Prvým zákazníkom sa stala jeho osemročná dcérka. Spolu sRose ju vyzliekli, pevne zviazali a zapchali ústa. Kričali na ňu, nech je šťastná, že má takých starostlivých rodičov, ktorí sa postarajú, aby vedela v budúcnosti uspokojiť vlastného manžela. Rose ju pevne držala, kým ju vlastný otec znásilňoval. Anna Marie utrpela také vážne zranenia, pre ktoré nemohla niekoľko dní chodiť. Rany sa jej ani nestihli zahojiť a Fred ju opäť znásilnil, keď si odbehol domov cez obednú pauzu. Manželia zistili, že najlepší spôsob, ako nálakať mladé dievčatá do domu, je najímať ich ako pestúnky. Prvou bola sedemnásťročná atraktívna Caroline Owensová. Veľmi skoro zistila, že sú úchylní a nebezpeční. Pri pokuse o útek ju však Westovci chytili a znásilnili. Fred jej pohrozil, že ak niečo povie, rozseká ju na kusy. Na políciu išla až jej matka, zhrozená z dcériných vážnych zranení. Fred mal vtedy tridsaťdva rokov aRose iba devätnásť. Sudca nechcel veriť, že by bol manželský pár schopný až takej krutosti. Výpoveď Caroline považoval za výmysel a pustil ich na slobodu. Netrvalo dlho, Westovci zabili a rozštvrtili ďalšiu pestúnku Lyndu Goughovú. Odvtedy mnohé mladé ženy, ktoré prišli do Domu hrôzy na Cromwellovej ulici, skončili rozsekané na kusy a pochované pod garážou. Po narodení syna Stephena sa jedinou vášňou manželov stalo väznenie, mučenie, znásilňovanie a zabíjanie dievčat. Znie to neuveriteľne, že po toľkých únosoch a vraždách polícia na Westovcov stále neprišla. Medzi väznenými a znásilňovanými boli aj ich vlastné deti. Čoskoro s Fredom otehotnela bývalá prostitútka Shirley Robinsonová. Rose zasa čakala ďalšie dieťa s jedným zo svojich černošských klientov. Nepáčili sa jej Shirline výsady. Fred na jej želanie Shirley zabil a rozkúskoval spolu s plodom dieťaťa. „Za odmenu“ mu Rose porodila šieste dieťa. V tom čase s ním otehotnela aj vlastná dcéra Anna Marie. Zúfalá najstaršia dcéra Heather povedala svojej milenke o všetkom, čo sa u nich doma deje. Vtedy sa vôbec prvýkrát dostali Westovci do vážneho ohrozenia. Neostávalo im iné, ako Heather zabiť a ostatným deťom tvrdiť, že ušla. Našla sa však ďalšia mladučká obeť znásilnenia, ktorá bežala na políciu a všetko porozprávala. Detektív Hazel Savage si spomenul na dávne svedectvo Reny, ktorá sa ho snažila presvedčiť o manželovej perverzite. Začalo sa veľké vypočúvanie členov rodiny. Rose čoskoro zatkli za napomáhanie pri znásilňovaní a Freda za znásilnenie a incest. Rose sa pokúsila o samovraždu, no včas ju zachránili. Celý prípad sa takmer skončil, keď obete zo strachu odmietli svedčiť. Westovci sa vrátili domov a pohrozili deťom rovnakým osudom, akého sa dočkala Heather, ak čokoľvek prezradia polícii.

Slučka sa zaťahuje: Až zdĺhavé vyšetrovanie a rozkopanie záhrady prinieslo výsledky. Policajti našli ostatky Heather a ostatných obetí. V snahe ochrániť Rose zobral Fred všetky vraždy na seba. Prekvapivo ukázal polícii aj telá pochované pod garážou. Zakladal si na tom, že ich zabil, ale neznásilnil. Sex vraj chceli samy. Rose v sebazáchove Freda opustila. Snažila sa ukázať seba ako obeť, ktorá bola nútená žiť so šialeným vrahom. Fred prestal spolupracovať s políciou, chcel Rose opäť k sebe prilákať. Odmietla to, a tým sa ich vražedná spolupráca aj osudový vzťah definitívne skončili. Jej náhle ochladnutie bolo pre Freda zničujúce. V decembri roku tisícdeväťstodeväťdesiatštyri bol obvinený z dvanástich vrážd. Na Nový rok sa vo svojej cele obesil. Napriek viacerým dôkazom sa Rose všemožne snažila vyvolať dojem, že o vraždách nič nevedela a sama bola obeť. Porota ju však bez váhania uznala vinnou v desiatich vraždách a odsúdila na doživotie. Polícia priznala, že sa jej nikdy nepodarí zistiť, koľko obetí majú brutálni manželia skutočne na svedomí. V októbri tisícdeväťstodeväťdesiatšesť mestská radnica zbúrala ulicu a Dom hrôzy rozdrvili na štrk, aby po Westovcoch neostala ani stopa. Dnes je na mieste, kde sa našlo deväť tiel, iba chodník, ktorý vedie do centra mesta.