Prežili ste to? Prežila tú hanbu rodná oravská dedinka?
Ja áno, keďže väčšinou sa zdržujem v Prahe a, samozrejme, na ohováranie som bola zvyknutá už predtým. Ale zvesti o mojej „povesti“ si musia zlíznuť rodičia. Som predsa tá najhoršia z najhorších.
A ste?
Viete, u nás v dedine, keď si niekto na dolnom konci, s prepáčením, prdne, na hornom konci sa vraví, že sa poondel… Takže akékoľvek vysvet-ľovanie, že je to práca ako každá iná, by bolo úplne bezvýsledné.
Predpokladám, že pojmy topless fotenie, soft či akt tam ľuďom veľa nehovoria, ale zhnusene si odpľuť dokážu?
Čo už… V minulosti som párkrat nafotila odvážnejšie fotky, ktoré by som už dnes neurobila, no s človekom sa to nejako vezie. Na druhej strane bolo pre mamičku istým zadosťučinením, keď boli na návšteve v Prahe a videli popri diaľnici moje bilbordy, kde som robila kampaň na opaľovací systém.
Ono je fakt dosť nepochopiteľné, keď dievča z kraja dreveníc, košiarov a ovečiek prenikne do čriedy čiernych ovcí modelingového biznisu…
Začalo sa to v Bratislave, kde som po ukončení strednej ekonomickej začala pracovať. Zúčastnila som sa niekoľkých kastingov v Brne, no a vyšlo to. Síce som sa nedostala k sľubovanej práci, ale boli tam dvaja fotografi, ktorí si ma všimli, ponúkli mi iné zákazky. Pre nejaký časopis, už si ani nepamätám aký, pohybujem sa v branži totiž vyše šesť rokov. Za ten čas som nafotila veľa reklám, pictorialy do časopisov po celom svete, množstvo kalendárov a nejaké akty. Mám za sebou aj rôzne kampane, malé roly vo filme a obšmietla som sa aj okolo televízií. Ostatne, mrknite sa na mňa na www.evaslovic.com
Keď sa zjaví pred objektívom pekné dievča, obyčajne na ňu skúšajú, koľko znesie, na čo sa dá?
Ak myslíte návrhy robiť porno, tie prišli hneď na začiatku. Ale na ne som nekývla.
Chodíte doma na Orave do kostola?
Samozrejme, ale na cirkev mám svoj názor. Viem, že činiť dobro môže človek aj bez vyznania. Napríklad chodím darovať krv. Mám tiež na diaľku adoptované dieťa. V Keni, čierneho Mika. Platím mu vzdelanie, očkovanie, posielam darčeky. Tento rok k nemu pribudne aj jeho maličká sestra Patience.
Vy ste teda taká dobrá – zlá teta?
Myslieť si môže kto chce, čo chce.
Máte pri fotení svoje zásady?
To je zložité škatuľkovanie. Niekedy fotky nemusia byť ani príliš odhalené, a predsa navodzujú mužské erotické fantázie. Inokedy nahota pôsobí cudnejšie, než vyzývavé ošatenie a póza. Ale maximum, čo fotím teraz, sa končí pri kritériách, ktoré zvyknú platiť pre Playboy či Brejk.
Ľutujete svoje odvážnejšie fotky?
Stačí vám, ak poviem, že ich už nerobím?
Ako je v Praze? Blaze?
Moc blaze. Zamilovala som sa do nej. Sú tam fajn ľudia, majú skvelý humor a hlavne sa tam dejú veci. Veľa kastingov, pracovných príležitostí. Pražania milujú Slovenky, obzvlášť ak počujú pre nich ľubozvučnú slovenčinu…
Dostávate veľa návrhov na večeru?
Obyčajne sa usmejem a poviem, že nie. Výnimkou je, ak sa za pozvaním skrýva práca. Nevravím, chodím, samozrejme, na rôzne párty a rada sa stretávam so zaujímavými ľuďmi…
Je to nebezpečné alebo len vzrušujúce?
V podstate by som si so sebou mohla brávať partnera, s ktorým som žila, ale to zasa nemajú radi potenciálni klienti či fanúšikovia. Ale nemyslite si, že Oravčanka sa nevie pred dotieravcami ubrániť aj sama…
O partnerovi vravíte v minulom čase…
Áno, mám za sebou päťročný vzťah. Bohužiaľ sa to však skončilo, no naďalej sme dobrí kamaráti.
Keďže ste z kraja Hviezdoslava, spýtajme sa: Vaše srdiečko azda nikomu nepatrí?
Je voľné. Alebo je lepšie, ak sa navonok prezentujem ako dievča voľné a nikým nespútané…
Viete sa zaľúbiť?
Úplne bezhlavo a vášnivo. Mávam vtedy motýliky v brušku, srdiečko bije opreteky a nohy sa trasú… Najmä keď som bola mladšia, zaľúbenosť so mnou veľmi lomcovala. Dnes ju už ustojím.
Váš typ muža?
Nie je to o kráse, skôr o chémii. Atraktívnosť môže byť v pohľade, hlase, vtipe, šarme či zaujímavých príťažlivých rukách.
Láska na prvý pohľad je jedna vec… Ale čo tak sex v prvú noc?
Nie, to by som mohla byť ľahká korisť. Na druhej strane, v stave očarenia sa príliš racionálne uvažovať nedá…
Zrejme poznáte logiku sliepky, ktorá uvažuje: „Urobím pred kohútom po dvore ešte dve kolečká, aby si nemyslel, že som radodajka.“
Dve kolečká… popravde, nemáme príliš veľký dvor. Nie, všetko závisí od situácie. Keď to príde, tak to príde…
Sú aj ženy, ktoré chlapa rozhecujú a potom utečú. Ste vari tá sorta?
Dnes už viem, že rozpáliť chlapa a utiecť nie je psina. Ale poznám aj praktiky: „skutek utek“. Pre mužov je to možno kruté. Obzvlášť preto, lebo ja viem byť v prvom kole usmievavá, no a v druhom, keď sa už vidí všetko jasné, zatrúbim na ústup…
Dostali ste niekedy košom?
Áno, dostala som ešte kedysi na strednej škole. Zamilovala som sa do o dva roky staršieho chlapca… a on nič.
Vari ste vtedy ešte neboli správne vyvinutá?
Ja som sa nevyvinula dodnes. Prsia mám po ockovi, vždy si ich nechávam doma…
Máte svoj sen o umelých?
Veľa som nad nimi rozmýšľala. Pre moju prácu by bolo fajn, mať veľké prsia, ale umiernili ma v jednom americkom tíme, pre ktorý som pracovala. Povedali mi, kašli na umelé prsia, u nás ich má každá. Buď iná. Takže budem iná, zatiaľ… Možno ma tiež od zákroku odrádzajú skúsenosti mojich kamarátok. Polovica z nich je s umelými prsami nespokojná. Buď zdravotne, alebo nevyzerajú dobre. Žena má byť ženou „se vším všudy“. Alebo po slovensky, má byť ako krv a mlieko.
Vo vašom prípade aj žinčica.
Pravda je, že som na nej vyrastala a na čerstvo nadojenom mlieku od babkinej Maliny. Tiež na korbáčikoch, bryndzi a pareniciach. Možno aj preto nie som vychrtnutá a mám zdravý, povedzme chlapský apetít. Mám zadok a mám ho rada…
Ten je váš hlavný tromf?
Užívam si ho, a vraj je pekný.
Kedy strácajú Oravčaky poctivosť? A deje sa to na grúni či na pažiti, alebo v čečine?
V sedemnástich ju strácajú. Prvýkrát som sa bozkávala na grúni. Klesnúť do čečiny si neviem predstaviť, na to som priveľmi pohodlná. Klesla som do postele, úplne obyčajne a dosť neromanticky…
Naozaj nič neobyčajné?
Žiadny skvelý zážitok. Myslím si, že som ešte nebola pripravená.
Kedy ste si začali sex vychutnávať?
Až nejako pred rokom. Niežeby to predtým bolo o ničom, ale dnes už sa na tie veci dokážem tešiť. Odskočiť si, ak je chuť, hoci aj keď varím, od sporáka…
Doma ste sa bavievali s mamou o ženských veciach?
Mamička je skvelá kamoška, vždy som sa na ňu mohla obrátiť a ona mi poradila, samozrejme, aj vo veciach intímnych. Kamošky mi to veľmi závideli.
Čo si predstavujete pod príjemným večerom?
Milujem chodiť do kina. Kedysi som chcela študovať herectvo a azda sa k tomu ešte dostanem, lebo je to úžasný pocit hrať niekoho iného. Je to ako prežívať viacero životov a nemať len ten jeden. Ja som sa dostala k filmu cez kastingy, moderovala som aj zábavný program na Prime. Tajne dúfam, že telka bude moja budúcnosť. Na fotenie totiž budem čoskoro už stará. Hemží sa to tam pätnástkami a je to zvláštny pocit byť na fotení najstaršia.
Vy sa vraj pri fotení „neupejpáte“, s nahotou ste jedna ruka…
Odpoviem príkladom. Fotograf je automechanik a ja som auto. Fotograf chce len peknú fotku a mňa vníma ako to auto, ktorých videl stovky. A naozaj si nemyslím, že odhalené prsia či zadoček sú až taká veľká dráma.
Vidím, že nás nechcete pustiť nahliadnuť do postele, chlapov tajíte. Ale predsa len, aká ste v nej?
Som, dá sa povedať, puritán. Niežeby som neskúšala niečo nové, ale zas to nemusím mať desaťkrát za deň, ako by si o mne niekto mohol myslieť.
Máte ešte nejaké tajné méty?
Film. Alebo keby prišla ponuka urobiť kalendár Pirelli, išla by som aj zadarmo. Tiež titulka Vogue by bola úžasná, ale buďme zas realisti. Chcem mať ešte pár pekných fotiek, urobiť nejaké zaujímavé kampane či možno nafotiť katalóg na svadobné šaty. Možno v Prahe, možno niekde inde, lebo mi už začína byť malá.
Fíha, dievča z Oravy dostalo krídla!?
Áno. Snívam o Londýne či New Yorku. Ja, dievča z Oravy, ktoré to tam má tak rado a ktoré bolo predurčené v dvadsiatich sa vydať, mať veľký dom a kŕdeľ detí…
