Desaťročná história, státisíce najazdených kilometrov, milióny fanúšikov. Jedna z najsledovanejších akcií na svete – Gumball rely 3000. Mimoriadny úspech vystriedala v tomto roku tragédia. Nad budúcim ročníkom visí obrovský otáznik.

Všetko sa začalo v roku 1999: Maximillion Cooper pozval päťdesiat svojich kamarátov na jazdu okolo Európy. Medzi pozvanými nechýbali celebrity, boháči a známe osobnosti. Princípom súťaže bolo absolvovať tritisíc míľ v priebehu ôsmich dní. Doplnkom či vlastne prirodzenou súčasťou akcie bola divoká párty na konci každej etapy. Odviazať sa a zabávať a nasledujúce ráno pokračovať. A pochopiť rely ako recesiu. To bolo prvotným cieľom akcie. Množstvo celebrít, ale aj výnimočných automobilov pritiahlo celkom logicky pozornosť médií. Nasledujúce ročníky už priťahovali pozornosť prakticky na celom svete, zaujali množstvo sponzorov a trať lemovali milióny fanúšikov. Počet účastníkov výrazne prekročil stovku, a to aj napriek štartovnému, ktoré rokmi narástlo na dvadsaťosemtisíc libier šterlingov. Cena platila pre jedno au to a dvoch pasažierov, za každého ďalšieho bolo treba priplatiť asi polovicu štartovného.

Autosalón na otvorených cestách: Mimoriadne pozitívnym aspektom samotnej rely bola práve bohatá účasť kultových športových automobilov. Plejádu absolútnych motoristických perličiek bolo možné stretnúť iba raz za rok. Počas Gumballu. Defilé súťažiacich áut mnohým vyrážalo dych. Automobily značiek Lamborghini, Ferrari, Bentley, Aston Martin či Rolls Royce neboli ničím výnimočným. Hodnota zúčastnených automobilov neraz prekračovala desiatky miliónov korún. Tento ročník poctili svojou prítomnosťou aj absolútne unikátne Bugatti Veyron. Pastvu pre oči súťažiaci zvyčajne okorenili maskou či bláznivým oblečením. Presnejšie tí, čo od počiatku chápali akciu ako veľkú recesiu s cieľom predovšetkým dobre sa zabaviť.

Bez limitov a bez rešpektu: Pointou súťaže je trofej Spirit of Gumball. Výhrou mnohomiliónového projektu nebolo nič viac ako automat na žuvačky. Vyhráva ho spravidla najori ginálnejšia posádka s pokiaľ možno čo najbláznivejším úborom. Ani rýchlosť, ani počet zaplatených pokút pri udeľovaní cien vlastne nikdy nehrali rolu. Niektorí účastníci si však názov rely vysvetlili po svojom. Skupina niektorých účastníkov si z pravidiel cestnej premávky spravila trhací kalendár. Rýchlostné obmedzenia boli pre nich skôr výzvou, rebríček zaplatených pokút a odobraných vodičských oprávnení sa objavil na internete a bol akýmsi neoficiálnym hodnotením súťažiacich. Spomínaná skupina aktérov si z celej akcie vytvorila akúsi súkromnú rely na otvorených cestách. Divoká a často bezohľadná jazda sa končila mimo asfaltovej cesty. Haváriou. Samotní účastníci sa na haváriách zabávali a rozbité zánovné Ferrrari pre nich neznamenalo nič viac ako iba „zlý“ deň. Hoci pri niektorých nehodách dokonca mohli samotní aktéri hovoriť o riadnej dávke šťastia.

Rastúca popularita znamenala rastúce problémy: Organizátori rátali zisky, počet prihlásených na nasledujúci ročník súťaže bol uzavretý skôr, ako sa skončil aktuálny. Akcia nabrala gigantické rozmery. Rozsiahla medializácia však prinášala aj neželaný efekt v podobe záujmu polície. Zároveň s bezočivosťou účastníkov rástli aj udeľované pokuty do astronomických výšok. Prirodzene, ich výška bola pre super boháčov skôr cestnou daňou než reálnou represiou. Zadosťučinením bola pre aktérov najmä účasť tisícov fanúšikov. V niektorých prípadoch doslova lemovali okraj cesty. Trasa samotnej rely bola teda v niektorých prípadoch zmenená. Práve pre neželaný stret s políciou. Na druhej strane usporiadatelia zvyšovali atraktivitu súťaže. Minulý ročník vošiel do histórie. Za osem dní totiž súťažiaci absolvovali doslova a do písmena cestu okolo sveta. Štart v Londýne a cieľ v Los Angeles. Na sprievodných párty zabávali účastníkov Snoop Doggy Dog. Akcia sa končila gigantickou oslavou v samotnom centre Playboya.

Pýcha predchádza pád: Rokmi opakovaná pravda sa naplnila práve tento rok. Pomerne jednoduchá trať naprieč Európou viedla do tureckého Istanbulu a naspäť do Londýna. Súčasťou akcie bola aj audiencia spojená s obedom u premiéra Albánska v Tirane. Zoznam sponzorov obohatila aj firma Adidas. Navrhla aj špeciálnu sériu oblečenia, ktorou sa chystala osloviť novú klientelu. Navyše jedna z etáp mala koniec v našej metropole. So zastávkou bola spojená aj párty v reštaurácii UFO. A ešte niečo! Medzi účastníkmi boli aj dve slovenské posádky. Na Slovensku známy podnikateľ Eric Assimakopoulos štartoval s Fordom GT40, Ferrari 612 Scaglietti si na akciu zobrali Juraj George Mac a Marek Kainrath. Tento rok to však akosi od začiatku nechcelo klapať. Najmä polícia bola proti. V Holandsku zhabala jedno auto. Na nemeckej diaľnici polícia odstavila každého účastníka a po zozbieraní väčšiny z nich ich eskortovala pria mo na letisko. Odtiaľ sa mal konvoj transportovať do Istanbulu. Turecké úrady odmietli povoliť pristátie nákladného Antonova, ktorý napokon pristál v Aténach. Účastníci si tak museli vybaviť individuálny transport do Atén. Bezhraničné bohatstvo prezentoval aj fakt, že niektoré posádky ho absolvovali v požičanom Ferrari.

Osudná etapa si vyžiadala dve obete: Pasáž súťaže vedúcu z Atén do Tirany poznamenala vážna nehoda v Macedónsku. Porsche 911 Turbo anglickej posádky Nicholas Morley a Mathew McConville sa zrazilo s miestnym Volkswagenom Golf, v ktorom sedeli manželia Cepuljovskovci. Krátko po nehode sa však zrejme rozplynuli aj posledné pozitívne názory o niektorých účastníkoch. Namiesto poskytnutia prvej pomoci sa „hrdinovia“ radšej pokúsili o útek z krajiny. Nehoda sa totiž stala v tesnej blízkosti štátnych hraníc. Účastníci pohotovo naskákali do okoloidúceho BMW a nasmerovali si to rovno na hranice. Tam ich colníci identifikovali a okamžite zatkli. Nasledovali hodiny neistoty. Počiatočné správy o uspokojujúcom zdravotnom stave obetí neskôr vystriedala Jóbova zvesť. Vladimir Cepuljovsky zomrel na infarkt spôsobený šokom z nehody. V deň pohrebu Vladimira skonala aj druhá obeť – manželka Margarita.

Posledné kilometre súťaže do Bratislavy: Práve etapu z Tirany do Bratislavy sme chceli spolu s Gustom absolvovať v sprievode nádherných automobilov. Po našej „súkromnej“ etape z Bratislavy do Dubrovníka. Ráno o deviatej sme nastúpení v našom Audi TT Cabrio s nabitými fotoaparátmi a nedočkavo sliedime po prvých účastníkoch rely. To už však smútok nad nehodou držala aj príroda. Nebo sa zatiahlo a vytrvalo pršalo prakticky až po Split. Asi po polhodine sa objaví prvý účastník. Mercedes SL 55 AMG. Na mokrej vozovke má problémy udržať sa v priamom smere. Po chvíli ho predbehneme, odstavíme auto a čakáme na ďalších. Prichádza skupinka piatich Porsche 911. Púšťame sa za nimi. Idú rýchlo, predpisy im skutočne nič nehovoria. Vidieť ich na správnej strane cesty je skôr výnimka než pravidlo. Ich vodičské umenie sa však obmedzuje na zošliapnutý plyn na rovinke. V zákrute sa ich umenie končí. Bolo skutočne zábavné pozorovať, s akou ľahkosťou drží Audi TT krok s upraveným, vyše päťstokoňovým Porsche. Vytrvalo prší a ja sa iba usmievam. Quattro je jednoducho quattro. Asi po hodinovej jazde prestávam vidieť zmysel v bezohľadnej jazde a pravdupovediac nechcem ani zahanbiť zvyšných dvoch účastníkov predbiehacím manévrom. Opäť odstavíme a fotíme. Udivuje nás malý počet účastníkov, neskôr zisťujeme, že Gumball 3000 bol zrušený. Vydávame sa späť na Slovensko. Na hraniciach nás čaká ďalšie prekvapenie. Asi päťdesiat policajtov a desiatka automobilov, prevažne meracích. Dozvedáme sa podrobnosti a môžeme len dvihnúť pomyselný klobúk nad organizáciou a pripravenosťou slovenskej polície. Do Bratislavy však napokon dorazila iba hŕstka účastníkov, medzi nimi aj organizátor akcie Maximillion Cooper. Ten sa však už zmôže iba na kondolenčné vyhlásenie prvej obeti a vyhlási koniec ročníka 2007 ako reakciu na uplynulé udalosti.