Ani jeden z 1100 členov amerického 23. veliteľstva špeciálnych jednotiek, známejšieho pod prezývkou Armáda duchov, žiadnu nadľudskú silu nemal. Do rúk však dostali nafukovacie tanky, delá, džípy, nákladiaky a dokonca aj stíhačky. Vedeli ich dokonale zamaskovať, takže pre nepriateľské prieskumné lietadlá boli na nerozoznanie od skutočných bojových strojov.

Začali s tým Briti

Američanom vnukli myšlienku na vytvorenie falošného vojska Briti, ktorí v bitke pri El Alamejne v roku 1942 majstrovsky využili kamufláž na odvedenie pozornosti nepriateľa. Členov Armády duchov vyberali velitelia mimoriadne starostlivo. Nepotrebovali vynikajúcich strelcov, tankistov ani pilotov. Hľadali kreatívnych ľudí schopných vytvoriť zdanie obrovského pohybujúceho sa vojska. Pátrali v umeleckých školách aj reklamných agentúrach, len aby napokon vytvorili vyše tisícčlennú skupinu súčasných i budúcich architektov, výtvarníkov, hercov, spevákov, fotografov a módnych návrhárov. K dispozícii nemali len nafukovacie stroje. Dostali všetko potrebné, aby dokázali predstierať, že ich nie je 1100, ale 30-tisíc. Obrovské reproduktory, cez ktoré púšťali zvuk pohybujúcich sa vozidiel, bolo počuť na vzdialenosť vyše 20 kilometrov. Nechýbali im ani vysielačky určené na rádiový prenos falošných informácií. Každý detail sa rátal. Nafukovacie stany pre vojakov mali dokonca aj šnúry na sušenie oblečenia. Niet divu, že muži z Armády duchov museli myslieť na všetko. Predstierali silu dvoch divízií. Ak by ich ale Nemci odhalili a prešli do protiútoku, nemali by nádej na záchranu. Navyše mali v rukách aj životy svojich spolubojovníkov, a to lákaním nepriateľa z miest, na ktoré mali Spojenci skutočne zaútočiť. Odhaduje sa, že takýmto oslabením nemeckých obranných pozícií zachránili až 30-tisíc amerických vojakov.

 

Od Atlantiku k Rýnu

Pôsobenie 23. veliteľstva špeciálnych jednotiek začalo pár dní po vylodení v Normandii.  Zúčastnilo sa aj bitky o výbežok v Ardenskom lese na prelome rokov 1944 a 1945, keď sa Hitlerove vojská naposledy pokúsili prelomiť spojenecké línie. Posledné a najslávnejšie chvíle však zažilo v marci 1945. Americká 9. armáda sa chystala prekročiť Rýn a majstrov kamufláže povolali, aby prípravy na prechod rieky nafingovali o niekoľko desiatok kilometrov ďalej. Armáda duchov musela využiť všetky svoje schopnosti a dôvtip. Vojaci nafúkli vyše 600 tankov a diel, ktorých maskovanie ešte vylepšili dymovými clonami. Obsluha obrovských reproduktorov pracovala bez prestávky, aby predstierala stavbu mostov. Simulovala sa aj delostrelecká paľba, a to pomocou zábleskových granátov. Nemci odpovedali skutočným ostreľovaním, no jediné, čo poškodili, boli gumené atrapy. Netušili, že na inom mieste prekračuje Rýn skutočná 30. a 79. divízia a že celý čas sústredili streľbu na ich falošné napodobeniny. Američania sa na druhom brehu rieky stretli s len chabo organizovaným odporom a zaznamenali prekvapivo nízke straty.

Späť do bežného života

Armáda duchov sa vrátila do USA v júli 1945. Jej členovia si mysleli, že sa pripoja k invázii do Japonska, zhodenie jadrových bômb na Hirošimu a Nagasaki ich však vyviedlo z omylu. Jednotku, ktorá úspešne nafingovala viac než 20 vojenských operácií a miatla Hitlera i jeho podriadených, rozpustili 15. septembra 1945. O činoch, ktoré vykonali počas druhej svetovej vojny, sa dlhé roky mlčalo. Až pred pár rokmi kniha The Ghost Army a rovnomenný dokumentárny film spopularizovali skutky, o ktorých vojaci z Armády duchov nesmeli hovoriť.

Najznámejší členovia Armády duchov

Bill Blass – jeden z najvýznamnejších módnych návrhárov 20. storočia.
Ellsworth Kelly – sochár a maliar, predstaviteľ minimalizmu.
Art Kane – fotograf, ktorý spolupracoval s Rolling Stones, The Who i Jimom Morrisonom.
Arthur B. Singer – maliar, špecializoval sa na zobrazovanie divokých zvierat.

 

Titulné foto: reprofoto YouTube / VOA News
Foto kniha:  stephenambrosetours.com

Viac sa o 2. svetovej vojne dočítate:

Zelený prízrak na koľajniciach
Posledný vojak druhej svetovej vojny