Pôvodne sa venoval behu na štyristo metrov, no na vysokej škole vyskúšal prvýkrát preteky do schodov. Bol to osudový moment, pretože odvtedy sa Tomáš Čelko (34) venuje tejto disciplíne naplno. Úspechy zbiera po celom svete.

Ako sa z bežca stane bežec do schodov či skokanských mostíkov?
Zákerná otázka hneď na začiatok. Podľa mňa to nie je nič výnimočné. Ako chalani sme robili všetko. Najjednoduchšie a najrýchlejšie bolo, samozrejme, vždy bežať. Preteky akéhokoľvek druhu boli vždy zábavou. Pamätám si, keď sme sa ako deti v paneláku pretekali s výťahom, kto je rýchlejší. Výťah nemal šancu. Asi od šestnástich som sa začal vážnejšie venovať atletike. Vtedy som ešte vôbec netušil, že nejaké behanie do schodov ako disciplína existuje.

Prvý beh ste absolvovali na vysokej škole.
Áno, v Olomouci sa organizovali preteky na miestny dvadsaťposchodový mrakodrap. Hlavnou cenou bolo Porsche. Boli sme tam všetko šikovní atléti a zábava musí byť, tak sme šli do toho. Podarilo sa to a ja som vyhral. Žiaľ, auto bolo len na víkend, ale aj tak dobre. Odvtedy sme s kamarátom Pavlom Holcom začali pokukovať aj po schodoch. Otvorili sme tajné dvere! Pretekov bolo po celom svete veľa už vtedy. Chceli sme cestovať, natrénované sme niečo mali, odvahu tiež, tak sme išli a prekvapivo sa darilo od začiatku aj za hranicami.

foto: archív Tomáš Čelko

Nie je v tom trochu masochizmus?
Myslím si, že nie. Je to porovnateľné so štyristovkou alebo osemstovkou na dráhe. Rozdiel je ale v tom, že tam skôr stretnete trénovaného človeka. Schody často skúšajú ľudia aj bez prípravy.

V jednom rozhovore ste spomínali, že ste sa po dobehnutí nedokázali takmer pol hodiny pohnúť. Viete tento stav k niečomu prirovnať?
Tento stav volám „vidím šedo a vypne zvuk“. Veľmi podobné stavy človek zažíva po šprinte na štyristo metrov na ovále. Obyčajne sa to stáva, keď človek veľmi prepáli začiatok, a ak chcete vyhrať, nesmiete spomaliť. Buď sa nejako rozumne dostanete do cieľa a bude vás bolieť celé telo, alebo s hanbou ukončíte a vzdáte preteky, čo je neprípustné.

Ste svetovo uznávaný atlét. Ako dlho od prvého behu trvalo, kým ste dosiahli tento status?
Ďakujem. Teší ma, že sa na to pozeráte takto. Mňa šport baví. Baví ma trénovať aj pretekať. Keď sa podarí niečo vyhrať, je to sladká odmena. Aby bol človek v čomkoľvek úspešný, musí pre to veľa obetovať. Prvé veľké medzinárodné preteky som vyhral po deviatich či desiatich rokoch tréningu. Stále sa snažím latku posúvať vyššie a je to čím ďalej tým náročnejšie. Keď niekto desať rokov cieľavedome trénuje, myslím si, že by bolo zvláštne, ak by nedosiahol výsledky. Taký človek by podľa mňa netrénoval správne alebo mal zle vybranú disciplínu či šport.

foto: archív Tomáš Čelko

Kde všade ste už bežali?
Ešte som nebežal na Antarktíde, nebol som ani v Austrálii, a tiež som ešte nebol na pretekoch v Afrike. Okrem Antarktídy sa behá do schodov úplne všade. Tam sú asi len vytesané do ľadu.

Prirástol vám niektorý z behov k srdcu? Stal sa pre vás niečím výnimočný?
Jednoznačne Red Bull 400, ktorýkoľvek z tejto série je výnimočný. Človek si uvedomuje ten rozdiel po rovine a do kopca. Som bývalý štyristovkár na dráhe, a preto ma to veľmi baví aj na skokanských mostíkoch. Navyše je to hromadný štart, krásne sa môžete porovnávať s ostatnými už počas behu. V polovici augusta bude Red Bull 400 aj na Štrbskom Plese a tam nesmiem chýbať. A za schody určite Beh do neba v Žiline. Srdcovkou sú preteky, ktoré s partičkou organizujeme. Z cudzích pretekov je to Valtellina vertical tube race. Taliansko je môj druhý domov. Študoval som tam časť vysokej školy. Valtellina je test psychickej prípravy. Osemstometrová vzdialenosť, skoro päťsto výškových metrov a 2700 schodov. Celý čas vidíte cieľ, ktorý sa vôbec nepribližuje. Tam chodím veľmi rád, aj keď nemám šancu na úspech. Uprednostňujem kratšie behy.

Ako vplýva podnebie na výkon? Dokážete sa rýchlo adaptovať?
Štandardne na akýkoľvek výkon negatívne vplýva vysoká teplota a vlhkosť. Tu je to rovnaké. Adaptuje sa na to ťažko, človek potrebuje na takúto zmenu podľa mňa aspoň desať dní, možno aj viac. A na to nie je čas. V teple sa snažím piť veľa vody, to musí jednoducho zabrať. Podmienky máme všetci rovnaké, takže sa tým veľmi nezaoberám.

foto: Federico Modica / Red Bull Content Pool

Je nejaké špecifické, ktoré vám vyložene nesedí?
Nemám veľmi rád, keď je dusno. Horšie sa mi dýcha a je to nepríjemné. A prašno je ešte horšie.

Športovcov často poháňa aj fandenie fanúšikov. To, žiaľ, pri behu do schodov nie je možné. Premýšľali ste nad tým? Nechýba vám to?
Na schodoch je to s fanúšikmi ťažké, veľa sa ich tam nezmestí. Ja mám kontakt s fanúšikmi rád, ale tu si ho veľmi neužijem. Je super, že organizátori sa snažia púšťať na schodisku hudbu, to vyburcuje perfektne. Obyčajne však nie je na celom schodisku, preto je super, že čím ste bližšie k cieľu, tým je hudba hlasnejšia. Ale vôbec neriešim, že tam ľudia nie sú. Veď čo sa dá robiť? Beriem to tak, ako to je. Určite sa nesťažujem a navyše aspoň nikto nevidí, keď sa trápim.

V čom je najzásadnejší rozdiel v tréningu klasického bežca a vaším štýlom behania?
Podstatne viac práce spravím vo vertikálnom smere (kopce, schody, výbehy). Keď chcete byť dobrý šprintér, musíte behať šprinty, keď maratónec, treba trénovať vytrvalosť a keď „schodiar“, tak beháte do schodov. Iné to už nebude. Držím palce každému, kto sa rozhodne trénovať.

foto: Federico Modica / Red Bull Content Pool

Pomáha vám vôbec behať po rovine?
Samozrejme, to je základ, ktorý nikde inde neurobíte. V behu do kopca sú nohy hneď zaliate laktátom a pracujú inak. Základný tréning robím na rovine, rovnako trénujem aj rýchlosť. Po rovine behám skoro každý deň. Napríklad teraz mám predpretekové obdobie a nabehám asi 80 kilometrov každý týždeň a k tomu približne 3000 výškových metrov.

Aká bola najvyššia budova, na ktorú ste kedy vybehli?
U mňa to bol Canton Tower v Číne. Nejakých 530 výškových metrov. Behá sa už aj vyššie, myslím, že v Shenzhene na 600 metrov.

Valtellina je test psychickej prípravy. Osemstometrová vzdialenosť, skoro päťsto výškových metrov a 2700 schodov.

Pri behu do strmého svahu či schodov sa organizmus veľmi rýchlo zakyslí, teda nohy sú ako z betónu a na športovca príde neznesiteľná únava. Ako sa dá s týmto pracovať?
Je potrebné si na to zvykať. Ťažko dať na prvom tréningu hneď desaťminútový úsek hore kopcom na „plné pecky“. Pravdepodobne by ste ostali stáť počas prvej či druhej minúty, teda ak by ste začali skutočne maximálnou rýchlosťou. Jednoducho by ste pre zakyslenie organizmu nespravili ani krok. Odporúčam robiť kratšie intervaly, pokojne len 20 – 30 sekúnd naplno a potom 1 minútu pauza. Zopakovať päť- až šesťkrát. Je to intervalový tréning, ktorý veľmi pomôže.

V Žiline organizujete Žilinský mestský polmaratón. Prečo práve cestný beh, veď to nie sú schody…
Áno, v Žiline organizujeme dve podujatia. Beh do neba, čo sú schody, ale chceli sme spraviť aj niečo skutočne pre celú spoločnosť, aby Žilinčania mohli športovať vo veľkej komunite. Veľmi rád športujem a snažím sa aj ľudí viesť k pohybu a zdravému životnému štýlu. Teraz už robíme štvrtý ročník a vyzerá to tak, že aj Žilina sa rozbieha. Ide o jediný beh v Žiline, ktorý sa beží cez centrum mesta. Spájame oba brehy Váhu. Máme certifikovaný polmaratón, ale aj päťkilometrový beh Žilinského večerníka a 10-tku. Pre detičky zase detské behy. Každý si príde na svoje. Dňa 15. septembra doma sedieť nebudeme.

foto: Dan Vojtech / Red Bull Content Pool

Bude viac kategórií?
Kategórií máme veľa. Vekové skupiny naprieč každou traťou. Od juniorov až po sedemdesiatnikov. Každý je u nás vítaný. Rozdeľujeme to po desiatich rokoch.

Máte tréningový tip pre tých, ktorí sa chcú zúčastniť a dosiahnuť dobrý výsledok?
Pokojne ma môžu kontaktovať na mojom Instagrame či Facebooku – Tomas Celko, niečo vymyslíme. V Žiline sa stretávame každý pondelok večer. Odporučil by som pozrieť si našu stránku na Facebooku: Žilinský mestský polmaratón. Ak niekto premýšľa o naozaj zaujímavom výsledku, je najvyšší čas začať so správnym tréningom. Polmaratón bude 15. septembra, a predsa len, ide o 21 kilometrov. Je lepšie sa na to pripraviť. Šesť týždňov je minimum, aby sa s výkonom niečo spravilo. Tešíme sa na každého!

Mohlo by vás zaujímať:
Zabehnite svojich prvých 5km