Vulkanológ má veľmi nebezpečnú prácu. Poznáte prípady kedy sa toto povolanie stalo niekomu osudným?

V dejinách vulkanologického výskumu prišlo o život mnoho vulkanológov počas svojej práce, ale rozvojom moderných monitorovacích technológii je to už minulosťou. Najznámejší je prípad francúzskych vulkanológ ov, manželov Krafftovcov, keď ich pochoval pyroklastický príval  v júni 1991 spolu s celým pracovným tímom. Na sopke Unzen v Japonsku tak zahynulo až  44 ľudí.  Maurice Krafft a Katrine Krafft boli najznámejší vulkanológovia tej doby na svete, ktorí okrem odbornej vulkanologickej práce robili propagáciu vulkanizmu pre lepšie chápanie vulkanických dejov a pre lepšiu ochranu ľudí na Zemi. Filmovali vulkanické erupcie a potom ich detailne študovali. Počas svojej dlhoročnej práce mali  natočené všetky vulkanické procesy okrem pyrokratického prívalu. A paradoxne ten ich na sopke pochoval navždy.

Akých vulkánov by sme sa mali v budúcnosti obávať?

Obávať sa musíme supervulkánov. Na Zemi je ich spolu asi dvadsať.  Najnebezpečnejším z nich je supervulkán Yellowstone v USA. Tento supervulkán s vulkanickým explozívnym indexom 8 (VEI) by vyprodukoval viac ako tisíc kilometrov kubických vulkanického materiálu do ovzdušia a na povrch celej Zeme, čo v časovej eré vývoja Zeme už predtým urobil 6 krát,a to každých 600 000 rokov. Ak by Yellowstone vybuchol, tak svet ako ho poznáme by navždy skončil.

Ladislav Šimon je skúsený vulkanológ. Foto: L.Š

Vulkán Kilauela na Havaji je doslova postrachom miestnych ľudí. Prečo tomu tak je?

Vulkán Kilauela na Havajských ostrovoch patrí medzi najaktívnejšie sopky sveta, pričom jeho súčasná vulkanická aktivita začala už v roku 1983 a trvá nepretržite do súčasnosti. Kilauela je štítový vulkán, ktorý sa tvorí nad vulkanickým chocholom (angl. „hot spot“),ktorý siaha až 2900 kilometrov do zemského plášťa vo vnútri Zeme. Na štítovom vulkáne prebieha vulkanická činnosť v silnejších alebo slabších sopečných pulzoch. Za posledné roky bola najvýraznejšia sopečná činnosť v máji 2018. Od vtedy sopečná činnosť postupne slabne, ale stále pokračuje. Vulkanická aktivita prebieha z krátera vulkánu alebo po trhlinách na svahu vulkánu. Vulkanická aktivita sa prejavuje tak, že zo sopky vytekajú prúdy lávy, alebo tvoria sa lávové fontány čistej lávovej masy s teplotou vyše 1000 stupňov Celzia a rýchlosťou prúdenia lávy 5 až 30 kilometrov za hodinu. Láva na svojej ceste zničila už takmer 700 domov a došlo k škodám na majetkoch ľudí, pričom erupcie sa obišli bez obetí na životoch. Vulkán produkuje nebezpečné toxické plyny, ale hlavne jedovatý oxid siričitý, ktorý výrazne zhoršil kvalitu ovzdušia v okolí sopky na Havaji. Súčasná erupcia reprezentuje najslabší typ vulkanickej erupcie, havajský typ so silou erupcie VEI 1 (VEI = vulkanický explozívny index) na škále 0 až 8 podľa toho, koľko vulkanického materiálu vulkán vyvrhne zo Zeme.

Vulkány sa vo svete stále prebúdzajú, z minulosti ale poznáme aj drvivejšie explózie, je to tak?

Áno, napríklad výbuch indonézskej sopky Tambora  10. apríla 1815 v jednej sekunde doslova odstrelil vrchol s hrúbkou 1345 metrov.  Explóziu bolo počuť do vzdialenosti 2800 kilometrov. Táto explózia uvoľnila energiu zodpovedajúcu asi 170 tisícom atomových bômb, ktoré zhodili na Hirošimu.  Rok 1816 sa v Európe a Severnej Amerike označuje ako rok bez leta. Rieka Temža v Londýne zamrzla. Paríž postihli obrovské záplavy. V júni 1816 v Anglicku a Nemecku snežilo a v auguste mráz zničil úrodu. Bol taktiež aj hladomor.

Čo to znamenalo vtedy pre výskum sopiek?

Výbuch Tambory motivoval Ferdinanda II. Borbonského založiť prvú vulkanologickú monitorovaciu stanicu na svete. Založil ju v roku 1841 na sopke Vezuv pri Neapoli s názvom „Osservatorio Vesuviano“.  Aj vďaka tomu sa monitorovacie zariadenia aktívnych vulkánov mohli rozvíjať. Teraz využívame moderné digitálne technológie  slúžiace na presné predpovedanie vulkanických erupcií na globálnej úrovni.

Viac o svete vulkánov nájdete v augustovom čísle magazínu BREAK

Mohlo by vás zaujímať: 

Kreativita zachraňuje životy

Facebook Comments