Tím vedcov okrem iného aj zo slávneho MIT (Massachusettského technologického inštitútu) objavili pomocou zvukových vĺn obrovské ložiská diamantov, uložené v rozmedzí približne od 150 do 250 kilometrov pod povrchom Zeme.
Zem a jej diamantový raj
„V geologickom meradle je to relatívne bežná súčasť Zeme. Je to však omnoho väčšie množstvo, než sme doposiaľ predpokladali, ale aj tak sa k nemu nedostaneme,“ povedal pre American Science Ulrich Faul z MIT. Ložiská najtvrdšieho nerastu planéty zamerali vedci v litosfére, konkrétne v takzvanom podloží kratónov.
Vedci použili pre zameranie zvukové vlny, ktoré sa šíria rôznou rýchlosťou v závislosti na materiály, ktorým prenikajú. Výsledok ovplyvňuje hustota, zloženie i teplota. „Diamanty sú zaujímavé z niekoľkých dôvodov. Jedným z nich je, že rýchlosť zvuku je u nich dvakrát vyšší než v najčastejšom minerály vrchného plášťa, olivína“ dodal Faul .
Foto: National Geographic.
Informácie sú to síce veľmi prevratné a nielen laik si kladie otázku. A čo s tým, keď sa tam nedostaneme? V sci-fi filmoch sa bežne stretnete s takzvanými terranautmi, cestovateľmi do hlbín našej planéty. Písal o tom už slávny Juiles Verne.
Cesta do stredu Zeme v nedohľadne
Hlavné problémy takejto cesty spočívajú v dvoch fyzikálnych veličinách. Teplote a tlaku. Kôra siaha asi do hĺbky 50 kilometrov a aby sme našli aspoň známky najtvrdšej horniny, potrebujeme ísť o riadny kus ďalej. Ale ako to dosiahnuť keď o každý jeden kilometer sa teplota zvyšuje až o 25 stupňov Celzia. Aj ten najmodernejší materiál nevydrží teplotu 1230 stupňov a najmä tlak o veľkosti troch miliónov atmosfér.
Futurológovia hovoria o gravitačných výťahoch schopných prekonávať veľké hĺbky no stále sa čaká na materiál (aj vďaka nanotechnológii), ktorým takým veľkým vplyvom odolá. O terranautoch akých sme videli napríklad vo filme Jadro, môžeme zatiaľ len snívať.
Tiulné foto: The Conversation
Mohlo by vás zaujímať:
