Rodák z Rudohoria nám porozprával, čo zažíva človek v obrovských výškach a prečo je také ťažké zohnať financie na expedície.

Michal Gabriž a jeho začiatky

„Do hôr som začal chodiť už ako malý chlapec. Najmä do Slovenského rudohoria na prázdniny k starkej, lebo tam som sa narodil, i keď som vyrastal v Bratislave. Chodieval som tam počas prázdnin a chodil po okolitých kopcoch. Vždy ma niečím fascinovali a cítil som sa tam vždy veľmi dobre. Potom sa to spontánne prehuplo do trampingu, ako sa patrí na deväťdesiate roky, a takto som prešiel kopce celého Slovenska,“ hovorí o svojich začiatkoch Gabriž.

Jeho prvým veľkým kopcom bol Mt. Blanc. „Tam sa mi vtedy podarilo ako jednému z mála vyjsť na vrchol aj napriek tomu, že som mal problémy s výškou a bolo mi dosť zle. Išli sme veľmi rýchlo zdola do výšky 4800 metrov, čo nebol najlepší nápad. Prvú noc sme spali až vo výške 4300 metrov, a to bolo veľmi veľké prevýšenie. Vtedy som o vysokohorskej turistike nič nevedel, tak som sa k tomu dostával postupne. S lezením som začal až v tridsiatich rokoch,“ vysvetlil Gabriž.

Do väčších výšok

Začali mu „chutiť“ výstupy na šesticícové kopce a odhodlal sa aj na „sedmičky“.

„Po šesťtisícovkách som si povedal, že by som chcel ísť vyššie a najdostupnejší z pohľadu peňazí je práve Pamír. Bola to prvá expedícia s mojím českým kamarátom. Vybrali sme sa hneď na dva kopce – Peak Korzhenevskaya a Peak Kommunizma. Bola to veľmi zaujímavá výprava, pretože v Pamíre je neuveriteľná divočina. Prakticky tam nejestvuje infraštruktúra a možnosť záchrany vrtuľníkom, ako to poznáme z Álp alebo Himalájí, je v podstate nereálna. Pomôže vám tam iba kamarát, ktorý je s vami, nikto iný,“ povedal Michal.

Michal Gabriž. Foto: Archív M.G.

Bratislavský horolezec už budúci mesiac plánuje veľku výpravu do Karakoramu v Pakistane. Chystáme sa na  Gasherbrum II a keby šlo všetko dobre – zdravie, počasie a chuť, skúsili by sme aj Gasherbrum I. Všetko sa ukáže na mieste, rozhodneme sa podľa aktuálnych podmienok v oblasti. Radi by sme sa pokúsili o výstup francúzskym pilierom na Gasherbrum II, čo je krásna priama a logická línia na kopec, aj keď sa až tak často nelezie,“.

Čistý lezec

Michal zdoláva kopce čistým spôsobom bez podpory nosičov a kyslíka. Najväčším problémom je však zháňanie financií, najmä čo sa týka poslednej chystanej expedície. „Náklady sú obrovské. Platia sa nosiči i povolenia vládam, aby sme sa tam vôbec dostali. Musíme si tam na dva mesiace všetko vyniesť, laná, cepíny, stany a spacáky. Tiež jedlo a zásoby. Musíme platiť povinného armádneho dôstojníka, ktorý by tam s nami mal byť. Kuchára a pomocníka do basecampu,“ dodal Gabriž.

Viac zaujímavých informácii a postrehov si môžete prečítať v exkluzívnom rozhovore s Michalom Gabrižom v májovom čísle magazínu BREAK.

Titulné foto: S Petrom Hámorom, archív M.G.

 

Mohlo by vás zaujímať:

Michal Sabovčík prekonáva limity