Freerider Martin Labuda sa láskou k lyžovaniu prebojoval až do svetovej elity svojho športu. Zimy v Brtiskej Kolumbií trávi na zjazdovkách ako lyžiar alebo lavínový technik. Počas leta bojuje s protichodným živlom, ohňom.

Keď ste po vysokej škole odcestovali za otcom do Britskej Kolumbie, nebolo to s plánom zasvätiť život lyžovaniu. Mali ste nejaký plán, čo tam budete robiť?
Plán nebol žiaden. Vycestovali sme s expriateľkou a sestrou za otcom na leto. Povedal som si, že leto strávim spoznávaním Britskej Kolumbie a potom sa uvidí.

Ako sa stalo lyžovanie dominantou vo vašom živote?
Počas leta som sa aj začal obzerať po nejakej serióznejšej práci, ale myšlienka pracovať v stredisku a byť každý deň na lyžiach ma priťahovala viac a viac. Po čase porovnávania pracovných možností na ostrove som objavil prácu ski patrol a rozhodol som sa, že to skúsim. Začal som v stredisku ako trail crew a ako ski patrol dobrovoľník, lebo bez predošlých skúseností ma nezobrali na platenú pozíciu. Po tejto skúsenosti som si uvedomil, že práca, ktorá mi umožňuje lyžovať každý deň, ma napĺňa. Po prvej zime na Vancouver Island som sa presťahoval do vnútrozemia a dostal som pozíciu plateného ski patrola. Prvýkrát v živote som zažil pravú kanadskú zimu a ich champagne powder.

Champagne powder je snom milovníkov zimných športov. O čo ide a prečo je taký prašan práve v Kanade?
Keď hovoríme o champagne powder v Kanade, je to hlavne v Britskej Kolumbii. Snehu je tu v zime veľa a je suchý, preto to porovnanie so šampanským. Cítite sa ako v pene. Hlavným dôvodom, prečo je to tak, je Pacifický oceán na západe BC, ktorý poskytuje vlhkosť pre tvorbu prehánok. Druhým faktorom je juhozápadné prúdenie, ktoré posiela všetku tú vlhkosť do BC. Tretím faktorom sú pohoria v BC, ktoré sa tiahnu od severozápadu na juhovýchod. Táto kombinácia je receptom k neustálym snehovým búrkam s relatívne suchým snehom.

foto: Andrew Brennan

Priblížite nám, o čom je freeriding?
V prvom rade si myslím, že pre každého to môže znamenať niečo iné. Pre mňa je to lyžovanie vo voľnom teréne, kde má človek možnosť zvoliť si, kadiaľ si to pustí. S tým je spojená voľba lajny, ktorá reprezentuje kreativitu alebo náladu jazdca. Či už je to v rámci strediska, alebo keď si s kamarátmi vyšliapeme na pásoch. Samozrejme, je oveľa viac uspokojujúce a lahodiace oku, keď máte pred sebou nedotknutý svah a môžete si na ňom namaľovať svoj príbeh. Freeriding je náboženstvo a je veľmi nákazlivé.

Kedy naposledy ste lyžovali na zjazdovkách nejakého strediska?
Napríklad aj dnes. Väčšinou to nie je na zjazdovkách, ale off-piste, ako sa hovorí u nás v Európe. Tu v Kanade je počet ratrakovaných zjazdoviek oveľa menší a väčšinu zjazdoviek tvoria takzvané off-piste. Čiže si jazdím voľný terén v rámci strediska, ktorý bol otvorený po uskutočnení lavínovej kontroly ski patrolmi. Podľa mňa je lyžovanie v stredisku veľmi dôležité, hlavne ako tréning. V stredisku si to môžete otvoriť a testovať svoje limity. Ak sa vám aj náhodou niečo stane, pomoc je dostupná okamžite. Ľudia si musia uvedomiť, že keď sú vo voľnej prírode, treba trochu pritiahnuť uzdu a jazdiť tak na 80 %.

„Freeriding je náboženstvo a je veľmi nákazlivé.“

Pamätáte si na svoje prvé preteky? Bol to zlomový bod vo vašom živote?
Po tom, ako som strávil stopäťdesiat dní ročne na lyžiach počas prvých dvoch rokov v Kanade, uvedomil som si, že by som moju vášeň rád posunul o stupienok vyššie. Prihlásil som sa na moje prvé freeridové preteky. V tom čase to boli lokálne preteky v Lake Louise, ktoré mali dlhoročnú tradíciu. Stretávali sa tam freerideri z okolitých oblastí. Po prvom dni som bol na druhom mieste. Bol to pre mňa šok, neočakával som to. Druhý deň som si povedal, že beriem všetko alebo nič a skočil som z najväčšej skaly na svahu… Neustál som to. Čo som si ako nováčik neuvedomil, že skóre z obidvoch dní sa spočítavalo. Ja som si myslel, že začíname od nuly, a preto som zvolil riskantnejšiu voľbu. Táto skúsenosť mi dodala odhodlanie, aby som sa prihlásil na okruh Freeride World Qualifier, čo bol určite zlomový bod.

foto: archív Martin Labuda

V rámci rebríčka Freeride World Qualifier 2016 ste figurovali v TOP 10. Ako vidíte tohtoročnú sezónu? Máte ambície?
Ambícia na TOP 10 je tam určite. Po dobrých výsledkoch v roku 2016 som to trochu otvoril, jazdil som riskantnejšie, čo sa prejavilo na počte dokončených pretekov. Túto sezónu som nezačal podľa predstáv. Na prvých pretekoch v Revelstoku som takmer spadol po prvom drope, čo sa odrazilo na mojom skóre a skončil som na 24. mieste.

Ako zjazdový lyžiar ste začali lyžovať ešte na Slovensku. Stihli ste aj nejaké súťaže?
Rodičia ma prvýkrát postavili na plastové lyže, keď som mal dva roky. Ako zjazdový lyžiar som jazdil závodne na základnej škole v rámci regionálnej ligy. Neskôr som sa rozhodol sústrediť na bežecké lyžovanie, kde som mal lepšie výsledky, ale s tým som skončil na strednej škole.

Lyžovanie teda zatiaľ nie je vaším živobytím. Profesiu máte rozdelenú na zimnú a letnú. Ako ste sa k tomu dostali? 
Po dvoch rokoch práce ako ski patrol som presedlal na prácu lavínového technika v stredisku. Momentálne si v tomto smere robím kurzy. Mojím cieľom je stať sa lyžiarskym horským vodcom. Letná profesia požiarnika lesných požiarov v BC prišla náhodne – po odporúčaní kamaráta. Keďže mám rád adrenalín a som rád vonku v prírode, táto práca ma zaujala, je to pre mňa dobrý balans so zimnou sezónou. V lete makám na požiaroch, čo mi pomáha byť fit, v zime si môžem potom dovoliť viac cestovať a lyžovať.

foto: Stefan Navarette

Máte za sebou požiarny zásah, na ktorý nikdy nezabudnete?
Väčšinou máme nejakú „zábavu“ stále, ale posledné leto bolo rekordné v rámci počtu hektárov územia, ktoré boli ovplyvnené požiarmi. Bolo to veľmi dramatické, pretože veľa požiarov bolo v blízkosti obývaných miest a veľa ľudí muselo byť evakuovaných. Nezabudnem, ako v jeden deň požiar preskočil cestu a začalo horieť na druhej strane. My sme museli ostať hasiť do druhej rána, aby sme zachránili domy, ktoré boli na blízku. Podobných situácií minulého leta sme mali viacero.

„Rodičia ma prvýkrát postavili na plastové lyže, keď som mal dva roky.“

Máte s hasičstvom skúsenosti aj na Slovensku? Vedeli by ste si vybrať nejaké najzásadnejšie rozdiely?
Práveže nie. U nás totiž požiarnikov lesných požiarov nepotrebujeme. Kanada má obrovské územie, ktoré je prevažne pokryté lesmi, a tak je táto profesia veľmi dôležitá. Britská Kolumbia každý rok najíma 1500 až 2000 požiarnikov, ktorí pracujú na plný úväzok počas letných mesiacov na hasení lesných požiarov.

Čo to presne znamená byť lavínový technik?
Lavínový technik pracuje pod hlavičkou lavínovej kontroly v danom stredisku. V Kanade má každé stredisko svoj vlastný lavínový program. Technici chodia do terénu, posudzujú vlastnosti snehu, zbierajú dáta a vykonávajú lavínovú kontrolu s výbušninami. Hlavným cieľom je minimalizovanie lavín v stredisku. Je to vysnívaná práca každého chalana, odpaľujete výbušniny a spôsobujete lavíny.

Dá sa to, čo ste sa o lavínach naučili v Kanade, aplikovať aj na Slovensko? Je sneh všade rovnaký alebo existujú zásadné rozdiely?
Sneh je sneh, sú tam rozdiely, ale princípy sú všade rovnaké. Kanada je lídrom, čo sa týka lavínovej kontroly a vzdelávania. Určite by som mohol moje vedomosti aplikovať aj na Slovensku.

Ako trávite voľný čas?
Lyžovanie a plánovanie pohlcuje väčšinu môjho času v zime. Ak mám nejaký voľný čas, snažím sa relaxovať, či už je to strečing alebo joga. Takisto sa snažím chodiť do fitka pravidelne aj v zime, niekedy po celodennej lyžovačke. V lete trávim väčšinu voľného času na horskom bicykli, je to moja druhá vášeň po lyžovaní. Taktiež mám rád turistiku, behanie a lezenie.

Máte priestor cestovať?
Cestujem hlavne v zime. Posledné roky sa mi podarilo ísť domov na Slovensko na pár týždňov, načo sa stále veľmi teším – pozrieť rodinu, kamarátov a rodnú zem. Obľúbenú destináciu nemám, pretože sa snažím objavovať stále niečo nové.

Točíte tiež videá. Dnes je populárne byť youtuberom. Nepremýšľali ste o tom? 
Celá táto sociálna doba je pre mňa stále trochu nová a čas, o ktorý nás oberá, nie je nezanedbateľný, preto sa snažím robiť sociálne veci s mierou. Rozmýšľal som nad všelijakými možnosťami, ale zatiaľ sa sústredím prevažne na Instagram.

Mohlo by vás zaujímať:
Zaoceánske lode naviguje prvý dôstojník zo Slovenska
Vojnový fotograf uprostred ohnísk napätia po celom svete