Letoví dispečeri, ako sa im hovorovo vraví (oficiálny názov je riadiaci pracovník letovej prevádzky), sú skôr často nenápadní, ale rázni, neustále sústrediaci sa ľudia. Riadiaci pracovníci letovej prevádzky sú vycvičení nevnímať stres, jednať rýchlo, logicky a precízne. Náročnú prácu ale nemajú len dispečeri, ktorí vo svojich pracoviskách koordinujú lety v najväčších letiskách sveta.

Operácie s desiatkami miliónov cestujúcich ročne v Dubaji, Atlante či Pekingu sú veľmi náročné na logistiku a presné vymedzenie letov. Ale i v menších letiskách sa množstvo pracovníkov letovej prevádzky zapotí. Príkladom sú aj špecifiká jednotlivých letísk, ako to je aj v Bratislave kvôli jej bezprostrednej blízkosti k Viedni.

Nekompromisný výcvik

K tvrdému pracovnému nasadeniu plnom rôznorodej náročnej činnosti sa musíte dostať po ešte tvrdšom výcviku. Počas neho absolvujete nespočetné množstvo rôznych skúšok a náročných procedúr na udeľovanie licencií. Skúšky a rôzne testy odborného, ale i psychologického charakteru vás neminú ani pri samotnej praxi. Okrem teoretických znalostí musíte preukázať aj jazykovú spôsobilosť.

Nehovoriac o leteckých predpisoch, znalosti v meteorológii, geografii, navigácie a technických špecifikácií lietadiel. Samotný výcvik dokončí úspešne len menej ako 20 % uchádzačov.

Riadiaci pracovníci letovej prevádzky musia mať v pozornosti okrem neustáleho pozorovania monitora s radarom aj neďalekú obrazovku s aktuálnymi meteorologickými údajmi.

Katastrofa na Tenerife

Piloti, ale i dispečeri sú stále nabádaní, aby používali presnú terminológiu. Práve nepresné vyjadrovanie a zhoda niektorých nepriaznivých faktorov spôsobili zatiaľ najhoršiu leteckú katastrofu v dejinách. V roku 1977 sa na ostrove Tenerife zrazili dva Boeingy 747 JumboJet pripravené na vzlet. Incident zapríčinila aj zlá viditeľnosť.

V hustej hmle kapitán amerického lietadla minul odbočku na druhú dráhu a roloval ďalej, presne oproti druhému lietadlu, ktoré bolo pripravené na vzlet. Následne posádka holandského lietadla požiadala vežu o povolenie dráhu opustiť.

Presne tu sa zlá terminológia stala obom posádkam osudnou. Veža síce dala povolenie k letu, ale nie priamo k vzletu. Aby toho nebolo málo, došlo nakrátko k rušeniu spojenia a Holanďaniauž nepočuli vežu, ktorá ich nabádala počkať. Kapitán holandského Boeingu začal so vzletom, keď zrazu spoza hmly videl, že sa rúti priamo na americký Boeing a keďže nemohol brzdiť, pokúsil sa ho nadletieť. Tragédii a zrážke už však nemohol zabrániť. Výsledkom bolo 583 mŕtvych pasažierov oboch lietadiel.

Dispečer zachránil životy

Podobná katastrofa sa takmer stala len nedávno, konkrétne v júli minulého roka. Negatívnu publicitu by si tentoraz vyslúžilo letisko v San Franciscu. Práve 12. júla tu pristával Aribus 320 leteckej spoločnosti Air Canada.

Všetko by bolo v poriadku, keby si pilot letiaci z Toronta nevybral zlú dráhu na pristátie, na ktorej rolovali ešte ďalšie štyri dopravné lietadlá plné pasažierov! „V poslednej chvíli však dispečer prikázal posádke Airbusu vzlet a zabránil tak pravdepodobne najväčšej leteckej tragédii v dejinách. Pilot potom obletel letisko a neskôr pristál na správnej dráhe.