Erozívna činnosť, zosuv pôdy a následné nešťastia nie sú len typickým obrazom ničivosti prírody v zahraničí. Aj na našom území umierali ľudia pri obrovských povodniach a pôdnych eróziách. Dedinka Haluzice len s niekoľkými desiatkami obyvateľov takmer splynula s Haluzickým potokom, keďže jeho nenápadná sila zapríčiňovala množstvo zosuvov pôdy.To isté čakalo aj neďalekú dedinu Štvrtok.

Blížila sa katastrofa

Dokonca hrozilo, že vzácny kostol z 13. storočia sa prepadne do rokliny. „Časť opevnenia haluzického kostola sa vplyvom zosuvu svahov zrútilado tiesňavy. Vodné prívaly vyplavovali sutinové splaveniny na jej dolnom konci a zanášali úrodné pozemky v obci Štvrtok,“ povedala pre BREAK lesníčka a lesná pedagogička Eva Bošková.

foto: Pavol Dian. Najväčšia priehradka z Haluzickej tiesňavy.

 

V roku 1925 uznávaný lesný inžinier, profesor Leo Skatula, prišiel s unikátnym riešením zabezpečenia svahov a vytvorením prehrádzok. Zastabilizoval tieto svahy tak, že zminimalizoval deštruktívnu silu potoka.

Prečo sa doteraz svah nepohol a z kostola sa nestala len hromada sutín plaviacich sa potokom? Ako vznikla jedinečná tiesňava, ktorá sa ďalej nerozširovala?

Súhra génia s prírodou

Profesor dal totiž do spodnej časti svahu vysádzať stromy, ktoré majú od prírody nesmierne pevné korene a zabezpečili tak jeho spevnenie.

„Ide o sadenice agátu bieleho,jelše sivej, borovice lesnej a čiernej, ktoré vysadili na strmých svahoch strže do terás,“ prezradila Eva Bošková. Samotné terasy sú taktiež obdivuhodným príkladom inžinierskeho umu.

„Terasy vyrobili z vŕbových plôtikov a na niektorých miestach ich vytvorili pomocou vriec od cementu naplnených betónovou zmesou. Vysadené popínavé rastliny potom pokryli kolmé steny hlavnej strže, tvorené dolomitickým vápencom a v súčasnosti ich chránia pred zvetrávaním,“ povedala Eva Bošková.

Dôležité prehrádzky

Profesor Leo Skatula však nemohol ostať len pri sadení stromov, tie by ničivú silu potokov samy nezvrátili. Musel pristúpiť k poctivej vodoinžinierskej práci. „Vybudoval sústavu priečnych stavieb, ktorú vo vodnom toku tvorilo osem murovaných prehrádzok a v dolnej časti dláždené koryto odstupňované sedemnástimi kamennými stupňami. Stavby spevnili svahy, zabránili povodniam a odnášaniu naplavenín z tiesňavy,“ povedala Eva Bošková.

Náučný chodník

Lesníci z Odštepného závodu Trenčín si tento prírodný, ale aj ľudský unikátny výtvor nemohli nechať len pre vlastný výskum. Už v roku 2011 tu sprístupnili časť tiesňavy verejnosti a aj vy tak môžete obdivovať tvorbu človeka a prírody na jednom mieste prostredníctvom náučného chodníka.

Zavedie vás okolo zrúcaniny románskeho kostolíka z 13. storočia a po poľnejceste prejdete neďaleko miestneho cintorína. Nevyhnete sa ani najvyššej štvormetrovej prehrádzke, ktorá udrží až 2,5-tisíc metrov kubických vody a zeminy. „Cieľom je spoznať, popularizovať a chrániť miesta, ktoré sú z lesníckeho hľadiska jedinečné.Haluzická tiesňava je výnimočná systémovým riešením územia z pohľadu protipovodňových a protieróznych opatrení,“ dodala Eva Bošková.