Grenfell Tower: Na prahu vychladnutého pekla

Atmosféra oslavy života ostala, ale nasiakla pietou smrti, ktorú na každom kroku pripomínajú podomácky vyrobené plagáty s prosbou o pomoc pri hľadaní nezvestných. Stratené deti, tínedžeri, dôchodcovia, celé rodiny… Niekde je perom dopísaný update: „Nájdený v nemocnici“, to je ten lepší, zriedkavejší prípad. Väčšinou je na plagátoch dodatok: „Stále aktuálne! Prosím, pomôžte“.
Na chodníku míňam mladú ženu s dcérou v škôlkarskom veku. Malá sa zastaví pred fotkou trojročnej dievčiny a pýta sa, kto to je a čo sa jej stalo. Mama ju náhlivo ťahá preč. Ako by jej asi zrozumiteľne vysvetlila, že Amaye sa stalo niečo, čo by sa v modernom civilizovanom svete v žiadnom prípade stávať nemalo?

Mŕtva zóna okolo Grenfell Tower

foto: Monika Erdöfy

Grenfell Tower je a ešte dlho bude témou s veľkým T, ale ani desiatky článkov, faktov a špekulácií vás nepripravia na to, aká stiesňujúca je realita, keď ju oprostíte od čísel a nedívate sa na ňu cez milosrdný filter obrazoviek či stránok novín. Niektorí veria teórii, že každé miesto má svoju energiu formovanú udalosťami, ktoré sa na ňom odohrali. Po pohľade na 24-poschodovú ruinu som náchylná veriť tomu tiež. Stojím v mŕtvej zóne.
Zhorený vežiak Grenfell Tower je na skok od hravých pastelových fasád Noting Hillu a kontrast nemôže byť silnejší. Dostať sa sem trvá zhruba desať minút pešky cez bočné uličky. Posledná odbočka je najhoršia, kráčate dole do úplného ticha ako keby ste symbolicky schádzali do hrobu, priamo pred očami sa vám odhaľujú stále ostrejšie kontúry obludnej čiernej kostry. Autá sem majú vstup zakázaný, chodcov limituje zátarasa pri kostole v bezprostrednej blízkosti Grenfell Tower. Na bezpečnosť dozerajú dvaja členovia policajnej hliadky. Ľudia tu samovoľne prechádzajú do šepotu alebo nerozprávajú vôbec. Veľa z nich plače.

Kto je zodpovedný?!

foto: Monika Erdöfy

Nie je to príjemná prechádzka, ani ľahko stráviteľný pohľad. Ale ak sa na tých pár minút prekonáte – viac to skutočne nejde – a zastavíte sa, aby ste si zblízka pozreli provizórny pamätník pre obete požiaru pri stenách kostola, nájdete tu popri všadeprítomných pripomienkach našej pominuteľnosti tiež ľudskosť, nádej a spontánne prejavy solidárnosti. A ešte niečo, čo vyvažuje sentimentalitu a posúva celú kauzu do vecnejšej polohy. Hnev. Ľudia sa domáhajú odpovedí, priznania zodpovednosti a potrestania (ne)kompetentných. Grenfell Tower nateraz ostáva zhmotneným mementom rozšírenej a potenciálne deštruktívnej charakterovej črty, snahy uľahčovať si život obchádzaním pravidiel.
Keď vám nabudúce niekto vytkne, že sa zbytočne snažíte alebo že tú latku, ktorú ste si nastavili, môžete pokojne aj podliezť, veď booože, svet sa predsa nezrúti, pošlite ho do kelu a robte veci poriadne. Amaterizmus máva dôsledky a niekedy, žiaľ, fatálne.