Rokoch, keď ste možno poprvýkrát na lyžiarskom požiadali o tanec (tzv. slaďák) svoju najkrajšiu spolužiačku, ktorú vám za tónov piesne Kamarát od skupiny Exil prebral spolužiak. Rokoch, keď vám bolo síce všetko oblečenie veľké, ale tak to bolo úplne v poriadku. V telke bol najlepší seriál Beverly Hills a nad postelou vám visel plagát Pamely Anderson, na ktorú sa občas prišiel mrknúť aj váš tatko. Internet nebol, alebo bol iba v plienkach, a ku kamošovi s prvou napaľovačkou chodilo celé mesto s cédečkami. Hovorilo sa im „Guru“ a niektorí si touto činnosťou zarábali na vreckové, ktoré míňali na časáky o mizernej popkultúre alebo osem krát prešívané šiltovky NHL. Počas tejto bohumilej dekády ste sa mohli uberať cestou alternatívy, veď k dispozícii bolo množstvo kvalitnej muziky. Z Ameriky k nám dorazil grunge a s ním kapely Nrvana, Pearl Jam, Alice in Chains alebo Soundgarden. To, že tu bola nejaká Metallica a Guns ´n´Roses, ani nemusím spomínať.

Pustime si však teraz slovenskú hudbu deväťdesiatok, ktorá otriasala žulovo-mramorovými parketmi slovenských diskoték a jatrila pubertálne srdcia v detských izbách v celej našej malej krajine. V redakcii sa zamýšľame, prečo sú dnes tieto skvosty skôr na pousmiatie alebo možno aj hlasný rehot. Posúďte sami a zaspomínajte si.