Za slovným spojením „Joga za banán“, sú stretnutia, kam žiaci prinesú za cvičenie banán či iné ovocie. Táto iniciatíva sa teší veľkej popularite a Erik, ako prívrženec raw stravy a fruktariánstva, má tak o jedlo v letných mesiacoch postarané. O žiakov totiž naozaj nemá núdzu a nadobudol si ich dôveru. Joge sa priúčal až v jej kolíske, Indii, kde v roku 2012 získal inštruktorský certifikát.

Break: Kedy si začal s jogou a čo bol pre teba prvotný impulz alebo dôvod?

Erik: Prvý kontakt s jogou som mal približne v osemnástich. Začal som cvičiť jednoduché jogové pozície – ásany lebo som akosi podvedome cítil, že je to dobré a že by mi to mohlo pomôcť, ak sa chcem v živote niekam posunúť. Spomínam si, že už pár rokov predtým, keď som v knihách videl obrázky indických jogínov s dlhými dredmi a nohami za hlavou, úplne ma to fascinovalo. Vtedy som ešte aktívne športoval a času som nemal najviac. Ostalo to teda len pri obrázkoch. Teóriu a filozofiu jogy som vôbec neriešil. Videl som v knihe pár cvikov, tak som ich niekoľko mesiacov robil. Potom nasledovali 4 hluché roky, kedy som prirodzené, no stále ešte jemné volanie jogy prekryl inými zážitkami. Bol som na vysokej a mal som pocit, že sa potrebujem vyžiť, tak ako to robili ostatní. Dosť rýchlo ma to prestalo baviť a záujem o jogu sa v roku 2011 opäť prejavil ako dobre natlakovaný hrniec. Dopomohlo k tomu aj moje zdravie, ktoré mi jasne naznačilo, že spôsob života, aký som vtedy viedol, nie je pre mňa. Začal som sa joge venovať denne, trošku zabŕdol aj do teórie a chytilo ma to natoľko, že som si na jeseň 2012 zbalil batoh a odišiel na 3 mesiace do Indie.

Foto: Matej Ranto

Break: Ako by si vysvetlil fenomén jogy úplnému začiatočníkovi?

Erik: Joga je staroveká technika, lepšie povedané systém, ktorý vedie človeka k viacerým čiastkovým výsledkom ako zdravie, pokojnejšia myseľ, neochvejná koncentrácia, radostnejší život… a tiež k jednému ultimátnemu cieľu – realizácii Seba, svojej podstaty a videniu vecí tak, ako sú. Viem, že toto možno pre začiatočníka nie je najľahšie uchopiteľná definícia jogy, najlepšie však z môjho obmedzeného pohľadu vystihuje to, čo joga je. 🙂

Break: Čo znamená joga pre teba?

Erik: Čiastočne som to už načrtol v predošlej odpovedi. Ponímanie jogy sa u mňa mení na základe prežitých skúseností a pozbieraných útržkov poznania. Momentálne je to pre mňa spôsob, akým sa snažím viesť život. Ešte pred pár rokmi to bol prostriedok na získanie lepšieho zdravia. Po fyzickej stránke mi joga neuveriteľne pomohla. Zbavila ma starých športových zranení, zmizli mi alergie upravilo sa mi trávenie. Po psychickej mi dala a stále dáva viac, ako som si kedy mohol predstaviť.

foto: Matej Ranto

Break: Musí mať človek nejaké osobnostné predpoklady na cvičenie?

Erik: Joga je osobná, niekedy až veľmi intímna cesta k sebe samému a nerobí rozdiely. Je tu pre každého.
Jediné, čo človek potrebuje je chuť a vôľa niečo vo svojom živote zmeniť. S krátkodobým nadšením, ktoré po chvíli opadne, sa však trvalé zmeny moc robiť nedajú. Trošku vytrvalosti preto tiež nie na škodu.

Break: Pomerne často navštevuješ Indiu. Aký je podľa teba zásadný rozdiel vo vnímaní jogy v Indii a dajme tomu v Európe?

Erik: V Indii ide joga ruka v ruke so spiritualitou. Fyzické cvičenie je len malou súčasťou celku a jogu tam berú najmä ako prácu na jemnejších úrovniach. V Európe zatiaľ ešte stále viac dominuje hmota.
Ľudia chcú vyzerať a cítiť sa dobre, aby mohli podávať výkony, zvládať stresy a rastúce nároky na život. Mnohí, tak ako boli včera v posilňovni, pôjdu dnes na jogu a cez víkend si zabehať. Chcú sa jednoducho hýbať, zacvičiť si a nepotrebujú počúvať žiadne spirituálne reči. A to je totálne v poriadku. Čoraz viac sa ale nájdu aj takí, ktorých úprimne zaujíma napríklad aj indická mytológia, mystika, meditácia alebo práca s mysľou a životnou energiou. Posun smerom k duchovnu vnímam aj ako sprievodca na cestách do Indie. Ľudia majú stále väčší záujem o tento typ zážitkov.

foto: Matej Ranto

Break: Mení joga človeka aj osobnostne? Viem, že je to individuálne, ale ako pôsobí na teba?

Erik: Joga mi dáva možnosť a schopnosť cítiť oveľa viac telo, jeho pohyb a prítomnosť v priestore.
Okrem toho mi ako cez zväčšovacie sklo ukazuje moje myšlienky, strachy, tiene… Ak si ich uvedomujem, môžem s nimi potom pracovať. Niekedy to ide viac, niekedy menej… Čo mi dáva silu v tomto procese zotrvať je viera, že keď sa neustále vylaďuješ na správny cieľ a robíš vedome kroky, aby si sa k nemu približoval, všetko bude dobré.

Break: Prečo by si jogu odporučil modernému európskemu človeku?

Erik: Súčasný spôsob života väčšiny ľudí si doslova žiada niečo, čo im pomôže vypnúť a vrátiť sa trošku viac do seba. Odpútať sa od toho, čo si neustále nosia a držia v hlavách. Doba je zrýchlená a každý si vypúšťanie pary a spomalenie rieši po svojom. Niekto jedlom, iný pohárom vína alebo tvrdšími oblbovákmi. Dostupné sú ale aj menej invazívne techniky. Jednou z nich je joga. Úľava s ňou možno neprichádza okamžite ako napríklad pri liekoch proti bolesti a pre zmenu treba vynaložiť úsilie, čo môže viacerých odradiť. Ten kto ale vie, prečo sa na jogu dal, zotrvá a prípadne natrafí na správnych ľudí, ktorí ho na ceste posunú, jeho život sa môže zlepšiť hneď na niekoľkých úrovniach, alebo prestavať úplne. 🙂

Foto: Marek Manco