Málo cynizmu na toto mesto 2.0

Satira ako full time job? Zoznámte sa s Malým cynikom! Tento spevák jednej (vianočnej) kapely je všeobecne známy ostrovtipom, ktorý testuje hranicu únosnosti nielen fanúšikov stránky a náhodných návštevníkov, ale aj postáv, z ktorých si bez pokory uťahuje. Ak je Zomri pokladané za „bezmedzný hnus“ facebooku, tak táto stránka sa vo svojich jednoduchých štylizovaných obrázkoch nebojí zájsť do krajnosti. Výsledkom toho je dlhodobá vojna s nahlasovaním stránky. Tá vyústila do zrušenia pôvodnej Málo cynizmu na toto mesto s niečím okolo 8k fanúšikov. Tento mesiac však vznikol 2.0 update a Malý cynik sa očividne nevzdáva. Jeho sofistikovaný hejt rozohráva ešte aj ako začínajúci stand up komik spolu s adminom Zomri, Stojatej Vody a spol.

Break: Plakal si veľmi, keď ti zmizla stránka? Vedel by si si svoj život predstaviť bez nej, ale úplne navždy?

Malý Cynik: Nestihol som plakať ani sa fotiť, ako pomáham slabším deťom. Hneď som si založil druhú, kde som do týždňa získal taký dosah, o akom sa mojim neprajníkom môže akurát tak snívať. Tak to býva, keď chce niekto rušiť humor a nie hnedý tumor. A či by som si vedel takýto život predstaviť? Viem si predstaviť svoj život bez alkoholu, keďže som abstinent, ale toto si predstaviť veru neviem. Najmä bez fórov na Vodcu. Je to ako prvá ciga a káva. Nevykonám bez toho rannú potrebu. Základ je totiž uvedomiť si, že v tejto krajine je početná skupina ľudí, ktorých IQ je radikálne nižšie ako IQ väčšiny, čo moje posty číta. Je ich asi 200 000, neznášajú všetko, čomu nerozumejú. Ak si iný, si najväčšie zlo. A takéto tupé hlavy spôsobili zrušenie mojej stránky. Kvôli nim plakať rozhodne nebudem.

Impertinentná Lejdy

Ak je Malý Cynik reprezentantom chlapčenského hulvátstva a hnevu, tak jeho ženským ekvivalentom je Impertinentná Lejdy. Tá však nerieši politické témy. Na pomyselné morálne dno naráža trefnými obrázkami, ktoré znázorňujú ženy v polohe nemilosrdných dámičiek. Ich vyjadrovacími prostriedkami sú neohľaduplný cynizmus mierený hlavne voči mužom a akémukoľvek životnému štýlu. S niečím podobným sa ľahko stotožnia ukážkové mrchy, ale aj dievčatá, ktoré neuvažujú nahlas a podobné odpovede si radšej nechávajú pre seba. Impertinentná Lejdy po necelom roku nadobudla skoro 10 000 fans a presúva sa k výrobe tričiek a merchu.

Break: Keby si mala niečo odkázať mužom, jednu jedinú vec, čo by to bolo?

Impertinentná Lejdy: Čo by som rada odkázala mojim milovaným mužom? Veď oni viac myslia na mňa, než ja na nich… dobre, teda. Dve veci! Prvá – aby to dali poriadne najavo, aspoň dve hodiny čistého času denne. Druhá – aby ma nechali na pokoji a starali sa o svoj vlastný biznis, prípadne konečne aj o tie chudery manželky, prípadne deti, prípadne o hocičo iné… Díky a nebuďte slabosi, lebo v žene a v prírode prežijú len najsilnejší!

Stojatá Voda

Stojatá Voda je svojská stránka. Na hrobe dnes už pomerne neaktívneho blogu s kratučkými „charmsovskými“ odpoveďami na krčmový život, denne rastú meme alebo lajdácke koláže, robené výhradne v mobile. Adminom je študent filmovej scenáristiky, poviedkar a výtvarník podpisujúci sa pod svoje príspevky iniciálami. Pred rokom začal robiť svoje prvé mémy na stránke ZMRD, ktorú autor nepredvídateľne sám zmazal. Výroba memov sa adminovi zdala ako nevďačná robota. Vydržal bez nich však iba mesiac a znovu sa s podobným obsahom vrátil. Z pôvodne tri roky fungujúcej Stojatej Vody s 300 fanúšikmi sa v priebehu niekoľko mesiacov stala obľúbená stránka dvaapoltisíca ľudí, z ktorých najaktívnejší snaživci sa zapájajú aj do jej chodu a sami vypĺňajú jej obsah. Čiže, ak vás niekto odmietne s postom, viete na koho sa obrátiť!

Break: Prečo sa stránka volá Stojatá Voda a ako znášaš to, keď ti niekto povie, že sa chceš podobať na iné stránky?

Stojatá Voda: Hej, to ľudia zvyknú hovoriť… to bude asi tým, že som tento cool názov šľohol z jedného filmu, kde bola kapela menom Stillwater (hrozne skutočný smiech v zátvorke). S.V. má ďaleko od tých niekoľko dvadsať-tridsať-štyridsať-tisícových recesistických stránok. Uvedomujem si nekvality a hlbokú prvoplánovosť svojich vtipov. Som skôr len také mŕtve rameno celej tejto kvázi vlny. Tri roky dozadu stránka bola mŕtvym ramenom blogerského boomu. Založil som to na spätnej väzbe, že by som mal svoje veci niekde zavesiť. Teraz mi píšu ľudia, ktorých nechceli s postmi na iných stránkach, a ja im to rád uverejním. Interaktivita ma teší zo všetkého najviac, lebo je v tejto odumretej kaluži, v ktorej sa množili len moje bacily, zrazu živo. Stránka už dávno nefunguje len na tom, že zabavím samého seba v čase nekonečnej prokrastinácie. Nemyslím si, že je úplne jedinečná, ale tí, čo ma poznajú, vedia, že sa do nej otlačila nejaká moja osobitá stopa. Každý predsa máme vlastné nastavenie vnímania sveta okolo. A toto nevzniká z komplexov, alebo čoho. Vzniká to z optimizmu, ktorý nesie v sebe nádej. To je to, prečo robím obrázky, dôležitejšie, ako spoločné frflanie je pre mňa, že sa spoločne na niečom rehoceme. To ma dostalo bližšie aj k adminom iných stránok a poznáme sa navzájom. Zdieľame si obrázky, odpaľujeme si dekle, pomáhame si, keď jedna stránka padne, akoby padla každá z nich. Keby takto zmýšľali všetci v tejto krajine a hlavne jej politickí predstavitelia, mali by sme od satiry pokoj. Čiže porovnávanie s mojimi kámošmi, ktorí sú super, majú rovnaký humor a robia to isté, mi vlastne nijak neprekáža. Navyše aj vďaka nim ma to odkoplo k ďalšiemu vývinu S.V. – zhovadiť sa mimo internetový priestor – na verejnosti v rámci stand upu, do ktorého ma zatiahol Malý cynik. Pódiové vystúpenia nerobí človek sám pre seba, ale pre ľudí, ktorí prídu a zaplatia, no a tak som nechal demokraticky rozhodnúť fanúšikov mojej stránky, či sa mám ísť postaviť pred publikum alebo nie. Súčasťou každej komunikácie je teda aj feedback a zatiaľ to ide dobre. Píšu mi, bavia sa a sú zvedaví, čo ďalšie prinesiem. Čiže Cynikovi som vďačný za túto príležitosť a môjmu úzkemu publiku zase za to, že chcú, aby toto mŕtve rameno predsa len žilo a rozvíjalo sa.

Eastern Hipster

Táto stránka pôsobí ako vysokotoxické vyjadrenie krčmového seladóna, ktorý čas trávi v spoločnosti hipsterov z okolia Starej tržnice v Bratislave. Svojím humorom a štýlom sa vezie v podobnej línií ako Impertinentná Lejdy a osobne by som povedal, že je aj jej otcom. Miesto mužsko-ženských pointov si kliesni svoju tŕnistú obrázkovú cestu naprieč pohármi vína, smutnými zamysleniami sa a bolestnými precitnutiami po párty. Ako by napísal sám autor: „Sranda nepozná gender.“ A to je asi život, ktorý poznáme všetci bez ohľadu na to, či sme mainstream alebo underground, preto sa teší aj jedenásť-tisícovke páčikov a vyvíja sa do úspešnej blogerskej fúzie s TROŠKA TROSKA.

Break: Mnohé stránky si robia srandu z extrémistov, tvoja si robí srandu z ich protipólu – extrémnych vegánov a rôznych nezávislákov. V čom podľa teba tkvie skrytá komika týchto alternatívcov?

Eastern Hipster: Extrémistom sa nevenujem, lebo im nemienim robiť reklamu. Ja pri hľadaní inšpirácie vychádzam z komunity, v ktorej žijem, a tým pádom si robím nemiestnu srandu z vecí, ktoré mám v princípe rád a v 90 % prípadoch sa smejem sám na sebe, lebo priznávam, že som pozér v hipsterských veciach a opilec ako Sue Ellen. A mojimi obeťami sú ľudia v mojej bezprostrednej blízkosti, ktorí si ma môžu odchytiť a niečo mi povedať. Niekto mi povie, že som blb, čo asi nemá kamarátov, niekto mi poďakuje za reklamu a pozve ma na drink. Ale myslím si, že jednám s ľuďmi s istou mierou sebareflexie a nebudú ma chcieť fyzicky zlikvidovať za to, že im nastavím zrkadlo. A to zrkadlo považujem za dôležité, lebo extrémizmus sa môže zrodiť hocikde. Momentálne neprodukujem toľko koláží ako v minulosti, lebo riešim, ako posuniem svoje témy do divadla. Spolu s Dášou Krištofovičovou už dlhšie chystáme divadelný projekt pod názvom Vegánska Apokalypsa, ktorý je o vegánskych anarchistoch a youtuberkách a je to taká naša úvaha, čo by sa stalo, keby sa vegáni začali správať ako extrémisti. A my sme si to celé začali písať ako našu srandu, ale dostali sme spätnú väzbu na text, že to nie je vtipné, ale desivé. Extrémista nie je len Kotlebovec, je to človek, ktorý je netolerantný a zachádza za extrémne hranice pri pretláčaní svojich názorov. A to sa môže stať aj kresťanovi, LGBTI aktivistovi, alebo aj vegánovi.

Demotivácia

Ufrflaný kráľ heštegov Demotivácia je jednou z najväčších stránok, aké v pestrom registri slovenskej facebook-satiry máme. Z profilovky na teba plače lebka s hnátmi, ale ako si iste všimneš, stránka sa posunula k výrobe a predaju vlastného merču. Originálny nápad spočíval v jednoduchosti – parodovať všetky tie zasnívané citáty a motivačné slogany na pozadí polí, lúk, úsvitov slnka alebo párikov idúcich za rúčky v ústrety svojej určite doživotnej láske. O tejto stránke písali už viaceré portály, vie o nej samozrejme nejedna Ivana. Zdržím sa teda ďalšieho mudrovania a prejdem k spovedi niekoho, kto nás už tri roky zásobuje mrnčaním na každý deň (archív nájdeš na www.demotivacia.com).

Break: Akým smerom sa posúva stránka, ktorá sa pýši opakom motivácie, a čo ťa drží pri tom, aby si to stále robil?

Demotivácia: Nazdar. Čo ja viem, ako sa vyvíja? Bradatí social media manažéri s tetovačkami by ti asi povedali, že brand sa etabloval, všetky relevantné KPI rastú a “ríč“ a “ingejdžment“ je viac než uspokojivý. Ja ti poviem – ale dobre, fajn, čo ty? Musíme už dať kávu, teraz mám toho veľa, ale voláme si! Bavia ma na tom stále ľudia, ako doteraz. Všetky tie odozvy, komentáre a retardované reakcie, či už urazené, rozčúlené, alebo fake-nad-vecou. Tá jediná nahatá fotka, čo som za tri roky dostal (dík Ondrej) a občasný shitstorm, čo sa pod príspevkami strhne. Nejak sa demotivácia stala mojou každodennou súčasťou a psychoterapiou. Niečo ako meditovanie, len menej stromčekov a ommmmmm a viac nadávania a whatthefuckov.

 

Foto: Demotivácia, Stojatá Voda, Impertinentná Lejdy , Málo cynizmu na toto mesto 2.0, Eastern Hipster

Facebook Comments