Jeho hrob na Ondrejskom cintoríne neprehliadnete. Hneď vás upúta reliéf s plachetnicou na rozbúrenom mori a nápis v nemčine – „Na spomienku na tomto cintoríne odpočívajúceho Karola Jettinga, bratislavského Robinsona…“
Ako si tento Slovák vyslúžil prezývku Bratislavský Robinson? Narodil sa 13.septembra v roku 1730. Veľmi skoro sa stal sirotou, takže sa oňho starali príbuzní. Karol bol talent na jazyky, takže ešte v Bratislave sa naučil slovensky, maďarsky aj nemecky. Potom sa presunul k príbuzným do Viedne, kde sa zamestnal u vychýreného advokáta. Ten sa však zaplietol do politických pletiek a musel opustiť Rakúsko. Odsťahoval sa do Londýna, kde ho náš budúci dobrodruh nasledoval.
Zachránený vlastnou šikovnosťou
V Anglicku sa Karolovi darilo a jeho znalosť viacerých jazykov ho dostala až do vládnych služieb. Dostal poverenie hájiť diplomatické záujmy v Senegale. A tu sa mladý Robinson chystá na svoju prvú plavbu. Loď 17.januára 1773 stroskotala pri afrických brehoch a Karol sa dostal do zajatia Maurov. Tam sa ale nezdržal dlho, pretože bol predaný ako otrok. Keďže bol veľmi šikovný, pomáhal si, ako sa dalo. Pre svojich otrokárov skonštruoval čerpadlo na zavlažovanie polí. To ho preslávilo natoľko, že sa o ňom dopočul aj anglický konzul, ktorý ho z otroctva vykúpil a najbližšou loďou ho poslal do Londýna.
Opäť loď, a Karolovi sa zas nepodarilo dostať až do cieľa. Loď zajali piráti a všetkých cestujúcich predali do otroctva. Tak sa ocitol v nedobrovoľnej službe, tentokrát u bohatého kupcu Selima. Aj tu zaujal svojou šikovnosťou a ukázal sa mu byť veľmi užitočným. V mnohom kupcovi dobre poradil, a tak si ho Selim často bral so sebou na služobné cesty. Raz, keď sa loď začala potápať, Karol už zvyknutý, zareagoval pohotovo a zachránil Selima, ktorému hrozilo, že sa utopí. Otrokár bol natoľko ohúrený, že hneď po návrate mu venoval slobodu a poskytol mu prostriedky, aby sa mohol vrátiť späť do Londýna. Šťastena si však zase raz dala dovolenku, keď bol „Robinson“ na lodi a on opäť stroskotal. Ocitol sa na bohom opustenom ostrove, kde sa dostal na akejsi doske.
Slávny a skromný
Povedali by ste, že na ostrove sa mal ako prasa v žite. Bol tam zdroj pitnej vody, veľa jedlých rastlín aj divé kozy. Hlad mu rozhodne nehrozil. Sužovala ho však trpká samota, rovnako ako hrdinu, po ktorom zdedil prezývku. Snažil sa všemožne upútať každú loď plávajúcu okolo. Po dlhom čase si jeho dymové signály všimla loď plávajúca do Londýna, takže cestujúci mal o to väčšiu radosť. Tam ho čakali ovácie. Karol Jetting bol vtedy už slávny muž. Všade sa o ňom rozprávalo, všetci jeho životaschopnosť obdivovali. On však o to nestál.
Neustálym stroskotávaním unavený sa rozhodol utiahnuť do vnútrozemia a vrátil sa do rodnej Bratislavy. Tu čoskoro aj zomrel, bolo to v roku 1790. Jeho telo pochovali na vtedy novo zriadenom Ondrejskom cintoríne. Odvtedy v Bratislave žije aspoň prostredníctvom príbehov Bratislavský Robinson, ktorý jednoducho prežil. Karol je dodnes inšpiráciou pre mnohých dobrodruhov, pretože ukázal, že z každej šlamastiky sa dá dostať. Stačí byť dostatočne šikovný a mať nejaké to šťastie v nešťastí.
