Pod slovom Google si veľa ľudí predstaví len vyhľadávač… Ako by ste zhrnuli aktivity svojho zamestnávateľa?
Také univerzálne motto je organizovať svetové informácie a urobiť ich dostupné pre každého. Google sa aktívne snaží sprístupniť internet aj v krajinách tretieho sveta. Z produktov by som spomenul v prvom rade náš vyhľadávač. Potom Gmail, ten je veľmi obľúbený. S tým súvisia ďalšie produkty pre pracovné nasadenie. Ide hlavne o online spracovanie textových dokumentov a prezentácií. Ja osobne ich veľmi často používam pri spolupráci s rôznymi ľuďmi vo svete a tiež sú veľmi vhodné na prednášky, ktoré robievam. Potom by som spomenul internetový prehliadač Google Chrome a Google Maps.

Pracujete pre Google. Viete však nejako laickejšie opísať, čo konkrétne je náplň vašej práce?
Som softvérový vývojár, ale moja vášeň je tvorba vysokokvalitného softvéru. Preto sa snažím, v Googli, ako aj mimo Googlu, robiť prednášky o zdieľaní skúseností a myšlienok, ako tvoriť taký softvér. Jadrom myšlienky je tvorba kódu, ktorý by mal už v zárodku zabudovanú rutinu na testovanie a mal takú štruktúru, že by bol ľahko testovateľný . Aj keď tento postup zdanlivo spomaľuje progres na začiatku, na konci hlavne veľkého projektu je ohromnou úsporou. Navyše v takomto kóde je neskôr ľahšie urobiť zmeny na pridanie nových funkcií.

O aký druh softvéru ide?
Na tom vlastne nezáleží. Jednoducho, hlavnou náplňou mojej práce je komunikácia s ľuďmi, počas tvorby nového kódu poskytujem spolupracovníkom mnohé rady a triky. Tento proces je však obojstranný, lebo aj sám z neho veľa získavam.

Odkiaľ pochádzate a čo všetko predchádzalo tomu, že ste sa stali Američanom?
Narodil som sa v Michalovciach, obaja rodičia tam pracovali ako lekári. V útlom detstve mi  neprospievala blízkosť chemického komplexu v Strážskom. Preto sme sa presťahovali ďalej na východ za čistým vzduchom, na Obvodné zdravotné stredisko v Podhorodi, do malej a krásnej horskej obce. Tam sme žili do mojich trinástich rokov a mám z toho prostredia krásne spomienky, napríklad na zimnú lyžovačku. Rodičia roku 1988 navštívili príbuzných v USA a boli návštevou nadšení. Hneď nasledujúci rok požiadali úrady o ďalšiu návštevu, ale teraz pre celú rodinu, so skrytým úmyslom ostať tam. Dnes nám málokto chce veriť, že úrady nám nerobili žiadne ťažkosti. Vtedy už tí hore asi vedeli, že je zbytočné niečo riešiť a socialistický režim padne. Odleteli sme tam po skončení školského roka a o niekoľko mesiacov doma bola nežná revolúcia. Veľa nechýbalo, aby sme sa vrátili domov. Naši príbuzní nás však od toho odhovárali a mne sa už tiež naspäť nechcelo. Nakoniec sa to nejako zvrtlo a ostali sme, stále bývajúc rok u našej tety v New Jersey. O nejaký ďalší rok nám prialo šťastie, lebo sme vyhrali lotériu o zelenú kartu. A v nasledujúcich piatich rokoch sme získali aj americké občianstvo.

Zo socialistickej školy rovno na high school v USA. Ako ste zvládali tento, predpokladám, dosť veľký rozdiel?
Bolo to zaujímavé. Nevedel som po anglicky takmer ani jedno slovo. Americké školy boli veľmi tolerantné a ako cudzinec som dostal špeciálnu formu štúdia, ktorá sa volá English as a Second Language, teda angličtina ako druhý jazyk. Po pol roku som už rozumel skoro všetkému, o čom sa na hodinách hovorilo, ale stále som mal problémy s vyjadrovaním. Po roku už som v angličtine komunikoval takmer plynulo. V prostredí, kde sa rozpráva výhradne po anglicky, sa teda trinásť-ročný chlapec naučí tento cudzí jazyk za jeden školský rok. Ešte ma napadá, že som mal určitú výhodu v tom, že som bol výborný v matematike a fyzike, lebo vtedy československé školy boli na vysokej úrovni. V Amerike som mal v matematike a prírodných predmetoch pred spolužiakmi náskok. Takže zatiaľ čo sa ostatní učili veci, ktoré som už vedel, ja som sa učil angličtinu.

Pokračovali ste na vysokej škole s IT zameraním. Ako by ste porovnali IT vysoké školy v USA a u nás?
Je to ťažké porovnávať, lebo som tu neštudoval. Ale robil som prednášky na školách v Nemecku a nedávno aj na Karlovej univerzite. Bol som tam milo prekvapený z československých škôl. Ja to stále beriem ako jeden štát. Kládli mi tam veľmi zaujímavé otázky a bolo vidieť, že štúdium na spomenutej škole je na veľmi vysokej úrovni, čo ma veľmi potešilo, že máme mnoho schopných mladých ľudí. Konkrétne na slovenskej škole som zatiaľ ešte neprednášal, ale očakávam niečo podobné. Ale aj teraz tu na Daily Web 2009 to má veľmi dobrú úroveň.
 
Aké bolo štúdium na americkej univerzite?
Tam už bolo cítiť veľký rozdiel medzi strednou a vysokou školou. Stredné školy sú také univerzálne a nie extra náročné, lebo sú vlastne ušité pre každého. Pravda, nadaní a snaživí študenti sa môžu prihlásiť na náročnejšie predmety. Úspešné skúšky z nich na záver štúdia im môžu byť uznané na vysokej škole, čo bol aj môj prípad. Okrem toho, že to urýchli štúdium, ušetria sa aj peniaze za štúdium. Ja som študoval Computer Engineering v Rochester Institute of Technology, v štáte New York. Na začiatku to bolo pre mnohých študentov veľmi náročné a veľká časť z nich vypadla hneď po prvom ročníku. Ja som mal však výhodu dlhoročného záujmu o výpočtovú techniku, efektívnej znalosti niekoľkých programovacích jazykov z predchádzajúceho štúdia na vynikajúcej strednej škole neďaleko Princetonu, v New Jersey.

Viac sa dočítate v januárovom čísle mesačníka Brejk.