Mnohí vás považujú za bláznov. Veď skákať z minimálnej výšky od päťdesiatich až do šesťsto metrov je poriadne nebezpečné. V čom je ten podstatný rozdiel medzi „obyčajným“ zoskokom padákom (skydivingom) a basejumpingom?
Veľa ľudí považuje všetky extrémne športy za hazardovanie a neváženie si svojho života. Ja si ho naopak vážim o to viac, keďže pocity a adrenalín pri lete chcem prežívať znovu a znovu. Rozdiel medzi zoskokom padákom a basejumpingom je vo výške otvorenia padáka a mieste zoskoku. Pri bežnom zoskoku skáčete z  lietadla a vo výške šesťsto metrov sa vám padák už otvára. V basejumpingu z tejto výšky len skáčete z nejakého pevného objektu. A bez záložného padáka, samozrejme…

Ako to už prezrádza samotný názov, basejumping je odvodením od slova BASE, ktoré je zároveň skratkou štyroch objektov, z ktorých sa skáče – bui-lding (budova), antenna (televízne vysielače), span (mostný oblúk) a earth (zem, teda skaly a útesy). Ktorý objekt je na zoskok podľa vás najnáročnejší?
Osobne si myslím, že ak je človek dobre pripravený a má skúsenosti, žiadny terén nie je náročný. Ťažšie zoskoky sú z malej výšky, proximityflying, prípadne acro skoky, s akrobatickými prvkami vo vzduchu.

Je rozdiel skákať zo skaly vo voľnej prírode a napríklad zo strechy mrakodrapu či bratislavského UFA nad Novým mostom?
Ako som už spomínal, rozdiel je len vo výške a či máte za chrbtom objekt, z ktorého skáčete. Podľa výšky sa, samozrejme, pripravuje iná technika zoskoku, zabalenie padáka a podobne.

Všetko teda závisí od momentálnej situácie pri lete, ktorý trvá pár sekúnd. Čas na otvorenie padáka je minimálny, ako viete odhadnúť, kedy je ten správny moment, aby nebolo príliš neskoro a, naopak, príliš skoro?
Trvania letov sú rôzne. Od 2 až po 150 sekúnd, opäť záleží na výške. Jediným meradlom sú moje oči a dobrý odhad. Treba mať dostatok skúseností a vždy vystihnúť moment otvorenia padáka, aby už nebolo neskoro.

Zažili ste na vlastnej koži nejakú extrémnu situáciu, kedy šlo naozaj o život?
Okrem jedného tvrdšieho pristátia, pri ktorom som si zlomil stehennú kosť, sa mi našťastie nič horšie nestalo. No mnohí moji známi sa pri tomto športe zabili a niekoľkých kamarátov som priamo po zoskoku zachraňoval aj ja… Nebolo to nič príjemné.

Na svojom konte máte viac ako dvetisíc zoskokov z lietadla a stovky basejumpov. V súčasnosti pôsobíte aj ako parašutistický inštruktor a navyše ste študentom leteckej dopravy v Žiline. Dá sa to všetko stíhať?
Štúdium mám už úspešne za sebou a vždy hovorím, ako si to človek zariadi, tak to má. Keďže je to šport, v ktorom reprezentujem SR, v škole mi počas štúdia vyšli maximálne v ústrety v podobe individuálneho plánu. A nič nie je krajšie, keď je váš koníček zároveň aj vaším živobytím. 

Vráťme sa však na začiatok. Pamätáte sa na svoj prvý basejumpový zoskok?
Samozrejme, že si ho pamätám. Bol to veľmi intenzívny zážitok, ktorý ma nakoniec „nakopol“ a priviedol k úplnej závislosti od basejumpingu. Bolo to na Slovensku z netradičného miesta, skokanského mostíka v Tatrách z malej výšky – len 55 metrov na zemou.

Čo alebo kto vo vás vzbudil chuť na toto adrenalínové skákanie?
Odmalička som športoval,  bol som často v horách či na letiskách, keďže otec tiež v minulosti skákal a stále ešte rekreačne skáče. Keď vidíte tých ľudí a ich pocity po zoskoku, zvedavosť vás tak naštartuje, že sa nakoniec neviete dočkať svojho prvého zoskoku. Keď sa mi dostalo do rúk DVD s base- jumpingom, povedal som si, že to skúsim, keď budem pripravený, a začal som na sebe ešte viac pracovať. Po tisícke zoskokov prišiel ten správny čas a doteraz to neľutujem.

Vyskúšali ste si predtým aj iné formy adrenalínových zábaviek?
Rád sa potápam, lyžujem freeride, občas si chodím zalietať paragliding a chodím jazdievať na bicykli downhill, takže už som si niečo z týchto adrenalínových športov skúsil a s radosťou sa k nim vraciam, ak mi na ne vyjde čas.

Predpokladám, že ako všetko, čo súvisí s leteckým hobby, ani tento šport nie je lacný. Čo všetko na to človek potrebuje a koľko ho to bude stáť, ak by si to chcel vyskúšať?
Basejumping si človek môže vyskúšať až vtedy, keď vie dosť dobre skákať skydiving (zoskok padákom z lietadla). Celý proces výcviku nie je vôbec lacný, keďže výcvik skydivingu stoji približne 1 300 eur, padák od 5 000 do 
7 000 plus výstroj a  samotné skákanie tiež nie je zadarmo. Nevraviac o špeciálnom výstroji na basejumping a potrebné financie na cesty po svete, keďže na Slovensku je vhodných miest na skákanie naozaj málo. 

Ako si ho financujete vy?
Financujem si ho zo svojej práce, ktorá je zároveň mojím koníčkom. V neposlednom rade mi pomáha aj sponzoring. Inak by to bolo ozaj veľmi ťažké.

Momentálne ste jediný vyznávač na Slovensku, azda aj preto si vás vybral jeden z mobilných operátorov do svojej reklamnej kampane o internetovom pripojení. Filmovanie sa odohrávalo vo švajčiarskych Alpách, bolo to v niečom iné ako „bežné skákanie“?
Ak by som mal byť presný, na Slovensku už nie som jediný. Mám „kolegu“, ktorému to ide celkom dobre. Na takéto akcie vás nevyberajú len preto, či ste jediný, ale najmä preto, či ste naozaj dobrý a dokážete urobiť to, čo od vás žiadajú. V tom spote to bolo bežné basejumpové skákanie s tým rozdielom, že som sa často na vrchol hory vozil vrtuľníkom a skákal spôsobom, aký odo mňa vyžadoval režisér, s množstvom kamier a s úžasnou starostlivosťou celého štábu. 

Basejumping je pre veľký počet úmrtí, presahujúcich viac ako stovku od svojho vzniku, zakázaný takmer na celom svete. Zvyšujete si adrenalín tým, že vyhľadávate atraktívne miesta aj napriek zákazu a mali ste pre nepovolené zoskoky aj problémy s políciou?
Tento šport nie je zakázaný úplne všade. Ak nerátam súkromné budovy, pár skál v Amerike, ktoré sú v chránenom území, tak sa to celkom dá. Vyhľadávam miesta, ktoré sa mi páčia, či sú zakázané, alebo nie. Nerobím to okato a tiež nerád provokujem, takže doteraz som s rukou zákona našťastie problémy nemal.

V koľkých krajinách ste si už basejumping zaskákali a ktoré zoskoky považujete za najkrajšie?
Mám preskákanú takmer celú Európu a všade, kde sú dobrí priateľskí ľudia je fajn. V skokoch nerobím veľké rozdiely, možno o čosi radšej mám zoskoky zo skál v prírode.

Naopak, ktoré miesta vás ešte lákajú, na ktoré sa chystáte?
Všetky, na ktorých som ešte nebol a myslím si, že je ich na celom svete zatiaľ stále dosť…

Pri voľnom páde dosahujete rýchlosť až 54 m/s. Čo vám pri zoskoku behá hlavou? Bojíte sa?
Držím sa hesla, že strach je predchodca zlyhania – čiže sa nesmiem báť, i keď rešpekt pred zoskokom mám vždy. A čo mi prebieha počas zoskoku hlavou? Všetko, čo mám počas zoskoku robiť, sledujem krajinu i ľudí, kam letím, kedy otvorím padák až po šťastné pristátie. Pre ľudí dole je to krátky čas, no ak ste vo vzduchu, vnímate to úplne inak. Akoby sa spomalil na chvíľu čas. Je to úžasné.

Je viacero možností, ako praktizovať basejumping? Formou nejakej akrobacie, premetov či čo najrýchlejšie strmhlav dolu…?
Kĺzanie od skál v tracksuite sa nazýva tracking, lietanie pri skalách či stenách vo wingsuit kombinéze sa volá proximityflying a nakoniec je to acro s akrobatickými premetmi počas letu. 

Čo hovorí na tento váš nevšedný koníček rodina a partnerka?
Rešpektujú to a za tie roky si už na to myslím aj zvykli. Hoci každý má strach o svojich blízkych.

Aké sú vaše ďalšie plány a na akej akcii vás môžeme najbližšie vidieť?
Plánov i súťaží mám veľmi veľa, no čas ukáže, čo bude ďalej. Najbližšie dokončujeme dokument o basejumpingu, ktorý sa určite oplatí vidieť. 

….viac sa dočítate v novembrovom čísle mesačníka Brejk.