Kde sa vôbec dá zajazdiť na monoposte formuly jeden?
Odporúčam okruh Var v oblasti francúzskej Riviéry. Okruh má dĺžku asi dvetisícdvesto metrov. Tam nastal ten deň s veľkým „D“ aj pre mňa. Spolu s Jankom Lehotským, ktorému sme umožnili pri jeho okrúhlom životnom jubileu absolvovať stáž na monoposte F1 vrátane krstu na dvojsedadlovej „ef jednotke“. Mňa čakala typu HI-TECH, čo je jazda na monoposte F1 s radením rýchlostí páčkami pod volantom, teda bez spojky. Janko Lehotský absolvoval typ GRAND PRIX s klasickým radením rýchlostí.

Kedy sa začína, čo všetko absolvujete?
Ranný opar ešte sedel nad traťou, ale my sme už vchádzali do priestorov spoločnosti AGS FORMULE 1, iba pár desiatok metrov od okruhu. Mierime rovno do šatne pilotov, kde už na nás čakajú skrinky s menami. A v nich kompletný výstroj pilota F1. Po malom občerstvení absolvujeme ranný brífing už v overale pilota.

Aj keď sa tam používajú vozidlá F1 asi tri- až osemročné, stále je to čosi extra…
Hneď prvé informácie berú dych. Napríklad zrýchlenie ef-jednotky zo 100 na 200 km/hod. trvá iba dve a pol sekundy! Hmotnosť monopostu F1 je len 450 kg, pritom s výkonom motora až 478 kW či 650 koní. V monoposte F3 je nutné vyvinúť tlak na brzdový pedál zodpovedajúci hmotnostipribližne štyridsať kilogramov, ale v monoposte F1 približne až osemdesiat kilogramov! V obyčajnom aute na to stačí štyri-päť kilogramov. Spomalenie monopostu je však potom naozaj brutálne a môžete pri ňom zažiť aj preťaženie viac ako 4 G. No ak správne a silno nebrzdíte, kevlarové brzdy sa dostatočne nezahrejú.

V takom prípade ani poriadne nebrzdia…
Vy sa však pritom na dvoch rýchlych rovinkách môžete rútiť k ostrej zákrute rýchlosťou až dvestopäťdesiat km/h. Na ubrzdenie máte neskutočne krátku vzdialenosť. Navyše v jej druhej časti za súčasného degresívneho brzdenia ešte musíte veľmi rýchlo podraďovať zo šestky na druhý prevodový stupeň.

To je trocha iná káva ako v bežnom aute.
Najlepšie na tom je, že musíte úplne zabudnúť na obvyklý spôsob riadenia osobného auta. Inak vyletíte z trate. S teóriou pilotáže monopostu F1 som sa už síce stretol pri svojich opakovaných návštevách u nášho francúzskeho partnera na okruhu Var, ale žiadny monopost som ešte nikdy nepilotoval. Preto bola pre mňa zážitkom už aj doobedňajšia jazda na pätnásť kôl na subtílnej, ale dostatočne rýchlej ef-trojke.

To je povinná disciplína? Alebo len taká rozcvička?
Bez toho sa ďalej nedostanete. Prvých päť kôl je s precvičovaním správneho brzdenia na cieľovej rovinke, ďalších desať kôl už naplno aj smožnosťou predbehnúť pomalšieho jazdca. Takýto tréning na F3 z vás síce pilota monopostu F1 neurobí, ale umožní vám ef-jednotku aspoň uriadiť. Ak však na to niekto nemá, neplní pokyny inštruktorov alebo dokonca vyletí mimo trate, musí počítať aj s tým, že ho do monopostu F1 vôbec nepustia.

Formula 3 je iba ľahký predkrm alebo normálny monopost?
Pre tých, ktorým by sa výkon ef-trojky nezdal dostatočný, len jedna informácia. Na tomto okruhu sú monoposty F3 o šesť-sedem sekúnd rýchlejšie ako športové Ferrari. A to je teda poriadny rozdiel… Po príjemnom obede ešte absolvujeme krátky brífing k F1 a od druhej popoludní sa už mechanici preháňajú v zahrievacích kolách ef-jednotky, do ktorých si onedlho sadneme sami. Monopost F1 s mohutnými pneumatikami budí rešpekt už na prvý pohľad. Na pokyn mechanika si sadám alebo skôr ľahnem do kokpitu. Niekde ďaleko vpredu a hore sú tri pedále. Aj spojkový, ale ten budem potrebovať len na rozjazd. Mechanik mi zapína a uťahuje bezpečnostné pásy. Mám pocit, že ak by s tým neskončil, prasknú mi kľúčne kosti. Nasadzuje malý volant s páčkami na radenie rýchlostí. Dostávam posledné pokyny, potom spolu hľadáme 3-milimetrovú toleranciu, pri ktorej má zabrať spojka.

Takže iba tri milimetre, ktoré rozhodujú, či odštartujete…
Tú polohu pedálu si treba bezpodmienečne zapamätať. Dávam si na hlavu nehorľavú kuklu a prilbu, naťahujem rukavice a sústreďujem sa. Je teplo, hoci mi nad hlavou držia slnečník. Ešte som sa ani nepohol, motor je tiež ešte ticho, ale cítim sa nádherne. Ten pocit je neopísateľný. Prestávam vnímať okolie a kochám sa pohľadom ponad vysoký predok monopostu a predné pneumatiky. Veľa však dopredu nevidno. Neviem sa už dočkať, kedy sa to začne. Chcem si to naplno užiť, ale nesmiem vyletieť z trate.

Bola by to asi hanba…
Nielen to. Na rozdiel od bežných klientov sem totiž chodím častejšie sďalšími záujemcami o takúto jazdu. Monopost, ktorý bol na trati, sa vracia. Teraz prichádza môj čas. Patrick, bývalý pilot F1 a vedúci stáže, mi dohodnutými gestami signalizuje ďalší postup. Pedále nestláčam, zaradený mám neutrál, zapínam kontakt. Mechanik vzduchovou pištoľou naštartuje šesťstopäťdesiat koní. Nádherný zvuk. Stláčam spojku, potom pravú páčku pod volantom a cvakne tam rovno dvojka. Pridávam plyn a zvyšujem otáčky, až kým mi Patrick nedá pokyn na štart. Povoľujem spojkový pedál a čakám na tie tri milimetre záberu. Rozbieham sa plynule ešte bez zvyšovania otáčok. Spojku podržím, aby sa preklzovala a dostatočne sa zahriala, až do výjazdu na trať. Je totiž karbónová rovnako ako brzdy. A potom sa to začne, páni!

Pri štarte pretekov F1 monoposty doslova vystrelia vpred…
Ešte pred výjazdom na trať pridávam plyn a cvaknem páčkou na trojku. Úplne zabúdam na pritiahnuté pásy, teplo či obmedzený výhľad. Už v prvej ľavej a potom v prudkej pravej zákrute cítim, akoby som s monopostom zrástol. Ef-jednotka reaguje bleskovo, brutálne, ale citlivo. Na začiatku okruhu sa za sebou rýchlo striedajú zákruty s krátkymi rovinkami. Nemám s tým však žiadny problém. Výkon 650 PS umožňuje dostatočne razantné zrýchlenie a karbónové brzdy zase prudké spomalenie aj na veľmi krátkych úsekoch trate. Nesmiem však, samozrejme, zabúdať na pokyny inštruktorov a získané skúsenosti z jazdy na F3. Teda najprv prudké a tvrdé brzdy, potom degresívne brzdenie s postupným podraďovaním na nižšie prevodové stupne.

Pri takom výkone za zadkom treba krútiť volantom dosť opatrne, však?
Až keď spomalíte, dá sa volant natočiť do zákruty, pričom brzdím až do jej vrcholového bodu. Monopost vyžaduje dostatočný prítlak na prednej náprave, inak nezatočíte a pôjdete rovno. Totiž osemdesiatpäť percent hmotnosti, a teda aj prítlaku, je na zadných kolesách. Po dlhej zákrute nasleduje prvá dlhšia rovinka. Tú prerušuje veľmi rýchla zákruta s horizontom, kde už treba rozbehnutý monopost F1 mierne spomaliť. Pred poslednou ostrou zákrutou pred cieľom sa však pohodlne stihnem dostať až na šiesty prevodový stupeň. Naplno stlačený plyn držím až do bodu určeného na brzdenie. Na rýchlosť, akou idem, je toto miesto neobvykle blízko pred zákrutou! Neostáva nič iné len dôverovať autu.

To musí byť poriadne „vzrúšo“, aj si človek pri tom „cvrkne“?
Ako kto. Je to však naozaj krátky okamih eufórie a potom silná dávka adrenalínu. Musím prudko brzdiť a na neuveriteľne krátkej vzdialenosti spomaľujem. Tie brzdy sú úžasné. Len okamžite začínam vnímať režúce pásy do ramien! Ale ide sa ďalej. Ešte kým držím volant rovno, precvakám sa ľavou páčkou dole až na dvojku. Každý jeden pohyb je však spojený s trhnutím monopostu a otáčky motora počas medziplynu vyletia až niekde k číslu desaťtisíc! Na zaváhanie nie je miesto ani čas. Neskutočné! Nikde inde niečo podobné nezažijete. Všetko sa pritom deje fantasticky rýchlo. Mierne dobrzďujem až do vrcholového bodu zákruty a okamžite pridávam plyn.

Také „kopnutie do vrtule“ môže znamenať hodiny na trati a koniec jazdy.
Ak nechcem, aby som v šmyku vyletel z trate, musím pridávať citlivo. Len čo je monopost nasmerovaný priamo, je plynový pedál znova nekompromisne až na podlahe. V polovici cieľovej rovinky tam už mám zasa šiesty prevodový stupeň. Každé potiahnutie pravej páčky radenia rýchlosti monopost doslova nakopne vpred. Mrknem aj na našu skupinku za zvodidlami, ale všetci splynuli do jednej rozmazanej machule.

Ako jazdci počas pretekov vidia, čo im z depa ukazujú?
Neriešim to, rútim sa ďalej do ďalšieho kola. S vedomím aj s hrdosťou, že sám pilotujem skutočný monopost F1. Aj keď som bol počas svojich štyroch kôl na monoposte F1 plne sústredený na rýchlu jazdu, prakticky celý čas som mal neopísateľný pocit ľahkosti a uvoľnenia. Doslova som si pilotovanie ef-jednotky užíval.

Napriek jej extrémnej brutalite a sile, akou disponuje?
Akosi som splynul s monopostom F1. Cítil som sa ako jeho súčasť. Mal som pocit, akoby som práve takéto výkonné žihadlo riadil denne. Boli to fantasticky nádherné chvíle. Už viem, že patria k takým, čo musíte sám prežiť. Inak ich nedokážete precítiť. Dokonca ani len predstaviť sa to nedá naplno. A vôbec mi neprekážalo, že v porovnaní so súčasnými pilotmi som niekde úplne inde… Viem však jedno. Do monopostu F1 sa posadím ešte aspoň raz. Nechcete sa náhodou pridať?