O čom poker vlastne je?
O množstve faktorov. Karty sú len jedna malá časť. Je tam matematika, štatistika, trpezlivosť, disciplína. Najťažšia vec je ukontrolovať sám seba. Psychológia. Schopnosť prečítať človeka, blufovať, prečítať bluf. Už keď si sadám za stôl, kategorizujem hráčov podľa výzoru a očí. Plus-mínus hneď viem, ako človek hrá. Podľa oblečenia, rozostavenia žetónov, správania, rozprávania. Keď sedíte za stolom, musíte sledovať desiatky vecí. Keď žujú žuvačku, ako ju žujú. Keď fajčia, ako fajčia. Všetko musíte analyzovať a pozorovať. Nielen to, čo človek robí, ale kedy to robí, či má v danej situácii super ruku, alebo nič. To je základ. Väčšinou vôbec nejde o to, aké karty dostanete. A rozdiel medzi hazardom a pokerom je v tom, že keď na rulete stavíte na nulu a tá nepadne, nemôžete vyhrať. V pokeri môžete vyhrať aj s nevýhernou kartou na ruke. Profík hrá možno až na 50 percent karty súpera. Špičkový pokerový hráč je vlastne psychológ. Život je ako poker. Dostávate od života šance, ktoré prij-mete alebo neprijmete. Niektoré vyzerajú na úvod super a dopadnú katastrofálne a niektoré vyzerajú na úvod mizerne a dopadnú super.  

Takže on-line poker ide úplne mimo teba?
On-line nehrám vôbec. Potrebujem vidieť človeka, jeho tvár, oči, čo robí, jeho telo a všetko okolo.

Ako si pričuchol k pokeru?
Dá sa povedať, že so šťastím. Prvýkrát som hral, keď som mal dvadsaťjeden rokov. Vtedy som vyhral a potom som o pokeri takmer desať rokov nepočul. Až kamarát priniesol žetóny z Ameriky a zavolal nás hrať. Hrávali sme asi pol roka v kaviarni. Kamaráti, sto-dvesto korún štartovné. Vyhrával som, darilo sa mi. Po polroku amatérskeho hrania som išiel okolo jedného kasína, pred ktorým stál známy. Zavolal ma dnu, plebo sa tam hral turnaj. Štartovné bolo tritisíc, čo nebolo najmenej, ale vyskúšal som to a vyhral som. Z prvých ôsmich turnajov som vyhral päť. Spravil som na poker bankroll a bolo rozhodnuté. Dá sa povedať, že od februára 2007 sa venujem pokeru profesionálne.

Kedy prišiel prvý zahraničný turnaj?
Od februára do decembra 2007 som hrával na Slovensku a nejaké malé turnaje v Rakúsku a Maďarsku. Ani jeden z tých mesiacov som nebol v mínuse. Prvý veľký turnaj som hral v decembri 2007, odvtedy sa dá povedať, že som úplný profík. Po sedemmesačnej kariére profi hráča. Bol to European Poker Tour v Prahe. Zúčastnilo sa na ňom 555 hráčov a štartovné bolo 5 300 eur. Dostal som sa ako prvý Slovák v histórii na finálový stôl a bol som siedmy.

Ako ťa vnímali ostatní hráči ako nováčika s takým raketovým štartom?
Pozerali na mňa, najmä na Slovensku, ako na človeka, ktorý mal šťastie. Nehovorím, že som ho nemal. Keď som vyhral tých päť turnajov z ôsmich, tak to bolo o šťastí. Nebolo to o schopnostiach, možno o nejakom cite pre hru. Na Slovensku, bohužiaľ, veľmi veľa ľudí závidí a ohovára. Je to naša národná vlastnosť. Ja taký nie som. O nikoho sa nestarám. Veľa hráčov ma súdilo, ohováralo. Robím pre ten šport niečo, vzdelávam sa, idem dopredu. Snažím sa robiť pre poker naozaj veľa. Nielen ako hráč. Snažím sa ho rozširovať na Slovensku.

Zmenilo sa to už?
U ľudí mimo Bratislavy mám oveľa väčšiu podporu. Prejavujú to navonok, napríklad na facebooku. Druhý tábor sú niektorí ľudia, ktorí so mnou hrali v začiatkoch za jedným stolom. Ja som sa dostal do pro-ligy a oni stále hrávajú menšie turnaje. Kamarát mi však pred pár dňami rozprával, že po mojich posledných dvoch víťazstvách je to oveľa lepšie a pokeroví hráči moje výsledky rešpektujú viac ako kedysi.

Iste sú rozdiely medzi turnajom v Las Vegas a v Európe…
Rozdiel je v počte ľudí. Hlavný turnaj WSOP, teda majstrovstvá sveta, hrá šesťtisíc ľudí. Deň číslo jeden sa hrá štyri dni a hráči sú rozdelení do skupín po tisícpäťsto, čo je úžasné. Na európskych turnajoch je maximálne tisíc ľudí. Atmosféra je daná už samotným Las Vegas. Je to niečo úplne špecifické, presvietené, gýčové, ale brutálne. Teraz tam odchádzam a veľmi sa teším, ako každý rok. Absorbujem tú atmosféru, naučím sa veľa nového. Keď hráte s dobrými hráčmi, zdokonaľujete sa. V Amerike je oveľa viac dobrých hráčov ako v Európe. Hra s nimi vás posúva. Na turnajoch sa musíte učiť, niekedy za cenu prehier, aby ste nabudúce mohli byť lepší a lepší.

Na veľkých turnajoch sa vyhrávajú aj veľké peniaze. Do čoho ich najradšej investuješ?
Časť výhry investujem vždy do nejakej odmeny za dobre odvedenú prácu.

Zrejme to bude nejaká luxusná odmena. Vyžívaš sa v luxuse?
Je príjemné môcť si kúpiť niečo, čo si kúpiť chcete, keď to je vo vašich možnostiach. Mám rád pekné veci a som ideálny zákazník dobrých firiem, či už sú to veci, alebo služby. Závisí to od toho, čo ten luxus predstavuje. Treba sa držať pri zemi a dnes by som si určite nedovolil Aston Martina na lízing.

Venuješ príprave na veľké turnaje viac času?
Nie. Relaxujem. Poker je nadmieru psychicky náročný. Je to skutočne veľmi namáhavá disciplína, čo sa nezdá. Potrebujete veľa relaxu. Keď nehrám poker, chodím žúrovať. Ak ste na turnaji päť dní a hráte každý deň desať hodín, je to psychické vypätie, ktoré bežný človek zažije v robote možno za pol roka. Poker nie je o kartách, poker je o správaní ľudí. Karty sú len prostriedok na prejavenie správania.

Ako dlho ti trvalo, kým si na toto prišiel?
Na prvom veľkom turnaji, EPT Praha, som prvýkrát prečítal hráča podľa správania. Vtedy ma osvietilo. Volá sa Andrew Feldman. Patrí k špičke, profesionál Full Tiltu. Vyblufoval som ho. Zosypal sa a ten turnaj aj skončil. Vždy, keď ma vidí, príde za mnou, podá mi ruku a pokecáme. Máme kamarátsky vzťah a stále sa ma pýta, ako som ho vtedy prečítal. Pamätá si tú ruku dodnes. Vedel som, že keď je silný, robí jedno, a keď je slabý, robí druhé. Odvtedy sa snažím nájsť na stole dvoch-troch hráčov, ktorých prečítam, a tým beriem žetóny na prežívanie v turnaji. Potom môžete čakať na dobrú ruku, aby ste vyhrali veľký pot a v turnaji boli top, alebo si pripravíte situáciu a blufujete. Keď turnaj trvá päť dní, nie je cieľom byť najlepší prvý deň, úvodné dni stačí prežiť. Cieľ je byť najlepší v deň číslo päť.

Takéto rady sú opísané aj v knihách o pokeri. Dá sa to z nich pochopiť a naučiť?
Kniha vám pomôže pochopiť veci, ktoré by ste objavovali v normálnej hre veľmi dlho. Museli by ste veľakrát prehrať, aby ste pochopili niektoré situácie.

O tom je aj tvoja kniha?
Moja kniha skôr ukazuje človeku možnosti zo širšej perspektívy. Aby sa čitateľ mohol zamyslieť, videl riešenia, ktoré hra poskytuje, a aby viac peňazí vyhral a menej prehral. Kniha je dôležitá, ale stále v sebe musíte mať cit pre hru. Myslím, že v sebe potrebujete mať šiesty zmysel pre poker.

Ako sa píše kniha o pokeri? Nemôžeš odhaliť zo svojej hry viac, ako treba?
Nie. To máte, ako keby futbalista vysvet-ľoval, ako kope priamy kop. Jedna vec je vysvetliť to, druhá pochopiť to v tej istej rovine a tretia vec je aplikovať to v praxi. Aby ma niekto porazil mojimi zbraňami, musel by sa mi dostať do môjho myslenia. Lenže to sa v pokeri mení. Je to veľmi flexibilná a variabilná hra. Keď hráte, špeciálne turnaj, musíte meniť tempo hry. Tým, ako postupujete v turnaji, mení sa aj filozofia hry…

 

Viac sa dočítate v augustovom čísle mesačníka Brejk.