Narodili ste sa v Trenčíne, no rozhodli ste sa študovať hotelovú školu v Piešťanoch, prečo?
Rodičia jednoducho rozhodli, že pôjdem na túto školu.

V máji 1989, dva mesiace pred maturitou, ako sedemnásť-ročný chalan ste sa rozhodli pre husársky kúsok. Emigrovať do Kanady. Keďže ste si kúpili letenku do Havany s medzipristátím v Montreale, predpokladám, že ste to mali všetko dobre premyslené…
Samozrejme, že som mal svoj plán, ale neskôr sa ukázal ako naivný a musel som robiť to, čo prišlo.

Spomínate si ešte, ako to všetko prebiehalo?
Úplne presne. Medzipristátie v Montreale som využil na to, aby som vystúpil z lietadla a požiadal o azyl. Detailne si spomínam aj na to, ako som si vtedy vlastne uvedomil, že sa už možno nikdy nevrátim a neuvidím svoju rodinu.

Mnohí, ktorí sa rozhodli v tých časoch emigrovať, sa snažili vziať so sebou rodinu, priateľov a známych.  Vedeli vtedy o tom vaši rodičia?
Určite som mal obavy. O emigrácii sme sa v rodine rozprávali veľmi dlho a ja som sa nakoniec rozhodol, že tu v komunizme nechcem žiť. To, že sa nevrátim, som im povedal až večer predtým a dnes si uvedomujem, čo museli prežívať a ako sa vtedy na to museli pozerať.

Aké boli vaše začiatky v Kanade? Vedeli ste po anglicky?
Začiatky boli veľmi zložité. Už dva roky predtým som sa však učil tento jazyk, a to mi pomohlo.

Čo za profesie ste si tam vyskúšali a ktoré vás posunuli ďalej?
Každá jedna profesia vás posunie ďalej, záleží na tom, ako dlho ju robíte. Začal som vykladať kontajnery, neskôr  škatule s topánkami, pneumatiky, chodil som hrabať lístie na cintorín, triedil som odpad. Nakoniec ma vietor zavial do cateringovej firmy, kde som väčšinou pracoval v kuchyni. Občas ma pustili aj medzi ľudí.

Po nežnej revolúcii ste sa vrátili späť, prečo?
Najmä preto, že vzhľadom na pád komunizmu som stratil nárok na udelenie politického azylu. Takisto som si uvedomil, že ak chcem niečo v živote dokázať, moje miesto nie je v Kanade, ale niekde doma v Európe, vo vtedajšom Československu.

No dlho ste tu nepobudli a rozhodli ste sa opäť odísť, tentoraz do Antverp…
Po návrate domov som založil barmanskú školu a začal učiť. Práve vtedy som od ľudí z Kanady dostal konkrétnu ponuku na vedenie a vybudovanie lobby baru v hoteli v Antverpách, ktorý sa znovu otváral. Okrem toho tu bola túžba zdokonaliť sa vo francúzštine. Paradoxne až tam som zistil, že v Antverpách odmietajú rozprávať po francúzsky a na zdokonalenie môžem zabudnúť.

Aké boli vaše začiatky tam?
Prirodzene iné ako v Kanade. Keďže som mal konkrétnu ponuku, bolo to v pohode – „easy job“. Mal som tam možnosť nadväzovať kontakty s ďalšími ľuďmi, pri ktorých sa mi otvárali nové obzory.

Tieto kontakty vám otvorili dvere do „svetového biznisu“ a začali ste cestovať do Hongkongu, Bangkoku a Pekingu. Čo bolo cieľom vašich návštev?
V Belgicku som sa zoznámil s ľuďmi, ktorí mi ponúkli, aby som začal doma predávať textil do obchodných reťazcov. Založili sme spolu firmu a ja som s nimi cestoval po Ázii, nakupovali sme textil, ktorý sme doviezli do Európy a s veľmi veľkou maržou sme ho tu predávali. Myslím si, že tento scenár bol známy aj u iných kolegov. Obchod s touto komoditou bol vtedy naozaj lukratívny biznis.

A čo kultúra týchto východných krajín? Nemali ste problém so začlenením do ich spoločnosti?
Títo ľudia sú veľmi príjemní a pohostinní, orientovaní na biznis ako taký. Veľmi málo z nich rozpráva po anglicky, ale snažili sa dohovoriť akýmkoľvek spôsobom.

Akceptovali vás obchodní partneri?
Áno, najmä to, že som mal chuť pracovať a bol pripravený kedykoľvek sa zbaliť a ísť, kde bolo treba.

Pôvab tamojších žien je povestný. Aké sú v porovnaní s Európankami?
Majú jednu veľkú prednosť: Neodvrávajú, nie sú hašterivé a vedia, kde je ich miesto vo vzťahu. Žartujem. V partnerskom spolužití muža a ženy to pokladám za ich obrovskú výhodu, a to je nepochybne aj dôvod, prečo veľa mužov z Európy a USA, ktorí zakotvia v Ázii, sa rozhodnú pre život s miestnou devou.

Nič netrvá večne, a tak to bolo aj s vaším obchodovaním s textilom po svete. Prečo ste tento biznis opustili?
Obchodovanie s textilom sa postupne stalo obchodovaním s komoditou. Teda, ak sme boli na začiatku deväťdesiatych rokov povedzme dvadsiati, ktorí pôsobili v tomto odvetví, postupom času sa trh zapĺňal stále novými a novými hráčmi. Tým sa tento biznis stal postupom času nezaujímavým.

Zo svetového obchodníka ste sa zrazu stali zástupcom generálneho riaditeľa, neskôr riaditeľom káblovej televízie UPC, ktorá na Slovensku vtedy začínala. Na to ste opäť museli mať kopec kontaktov…
Je to všetko o tom, že sa dennodenne stretávate s rôznymi ľuďmi a bavíte sa o tom kto, kde a čo robí. Ľudia z oblasti káblovej televízie jednoducho hľadali vhodného človeka so skúsenosťami, ktorý by pomohol
s vybudovaním káblovej televízie na Slovensku na zelenej lúke. Bola to veľká výzva, ale vidíte, dnes je z toho už  dvanásťročný úspešný vzťah.

Aby toho všetkého nebolo málo, začali ste študovať právo v Brne, neskôr v Bratislave. Čo vás k tomu prinútilo?
Hm, asi sme platili veľa za právnikov. Žartujem. Uvedomil som si, že ak sa chcem pohnúť ďalej, nepôjde to bez kompletného právneho vzdelania. Toto rozhodnutie bolo jedno z najdôležitejších v mojej kariére.

Obchodník, právnik, generálny riaditeľ… zabudli sme ešte na niečo?
Na to, že som obyčajný človek a manžel a takisto otec, ktorý sa venuje svojej rodine, dieťaťu a snaží sa mu poskytnúť to, čo aj ostatní.

Poskytujete TV, internet a telefón cez jednu zásuvku v byte. Aké ďalšie plány pripravujete do budúcnosti?
Chceme naďalej skvalitňovať naše služby tak, aby sme zákazníkom všade poskytli komplexný balík TV, internetu a telefónu, ako je to dnes už takmer v dvadsiatich mestách. Všade budeme taktiež ponúkať televíziu s vysokým digitálnym rozlíšením (HDTV), kde môžeme zároveň zvýšiť počet televíznych staníc až na vyše sto. Taktiež im poskytneme HD rozlíšenie a možnosť nahrávania a prerušovania akýchkoľvek televíznych programov.

Ľudia, ktorí veľmi nevyužívajú televíziu, si však za pár stoviek zaobstarajú anténu a uskromnia sa s menším počtom staníc, no bez ďalších poplatkov…
Myslím si, že títo ľudia nevedia, o čo prichádzajú, ale, samozrejme, je to na nich. Ak dnes chytajú štyri televízne stanice, my im vieme aj na vidieku poskytnúť cez satelit vyše 150 staníc. Našou úlohou je ponúknuť naše služby čo najširšiemu počtu zákazníkov a poskytovať ich k obojstrannej spokojnosti.

Ako vnímate neustále sa rozvíjajúce fungovanie českých staníc a ich expandovanie na slovenský trh?
České stanice sa uberajú smerom, ako ktorékoľvek vo svete s rozširovaním programových služieb.  Musíme si však uvedomiť, že tie, čo nazývame českými, sú nadnárodné. Ako príklad uvediem stanicu Spectrum, ktorá je okrem Čiech a Slovenska aj v Maďarsku, v Rumunsku či v bývalej Juhoslávii. Trh, ktorý by bol obsiahnutý iba Slovenskom, nie je dostatočný na to, aby túto stanicu uživil.

Nepociťujete popri ďalších konkurenčných spoločnostiach istý pokles zákazníkov?
To, čo pociťujeme, je takzvaná kampaňová fluktuácia. Naši zákazníci využívajú kampane konkurentov a odlúčia sa od nás, no po čase sa k nám opätovne prihlásia. Podobne to funguje aj naopak – odídu od konkurencie
a prejdú k nám. Toto je daň za vysokú a dravú konkurenciu na trhu. Spotrebitelia potrebujú čas, aby sa sami presvedčili, čo je pre nich najlepšie, ktorá spoločnosť ich najviac uspokojuje a kde nakoniec zostanú dlhší čas.

Aj na Slovensku sa chystá digitálna revolúcia. V čom budú výhody digitálneho vysielania a ako sa to bude týkať ľudí?
Vnímame to ako veľkú nádej do budúcnosti a ako rozšírenie našich možností. Taktiež dúfame, že digitalizácia na Slovensku pôjde tak rýchlo, ako je to v Česku. Pre všetkých zákazníkov to znamená, že budú môcť sledovať viac TV kanálov, vo väčšej kvalite, s množstvom ďalších užitočných funkcií.

Čo sa stane s analógovou káblovou televíziou?
Veľkou výhodou káblových rozvodov je, že po vypnutí analógu budeme môcť naďalej poskytovať našim zákazníkom analógový signál, čo znamená, že zákazník si TV bude môcť naďalej pozrieť nielen v obývačke, kde má set top box, ale aj v iných izbách bez potreby ďalších digitálnych prijímačov. Pre ľudí to bude predstavovať významnú úsporu nielen pri vstupných nákladoch, ale aj na elektrine.

Vznikajú monotematické stanice jednotlivých televízií. Čo bude ďalej so slovenskými televíznymi stanicami po digitalizácii? Pribudnú nové?
Určite áno. Jedným z dôvodov digitalizácie je, aby zákazník mal možnosť výberu nových televíznych staníc. Budú pribúdať aj slovenské stanice, najmä so silným kapitálovým krytím. No väčšinou pribudnú zahraničné, produkované nadnárodnými spoločnosťami.

Máte v ponuke aj nejaké nové televízne stanice?
V lete nám pribudli dve nové. Prvou je športový kanál verejnoprávnej televízie STV3, ktorý sme pridali do ponuky programov vo všetkých mestách, kde poskytujeme svoje služby po káblových distribučných systémoch. STV3 je taktiež v ponuke digitálnej televízie, a dokonca aj v HD kvalite. Okrem toho sme do ponuky zaradili aj populárny detský program JimJam, ktorý na televízne obrazovky prináša obľúbené postavičky, ako je Staviteľ Bob, Hasič Sam, Vláčik Tomáš, Barney a priatelia atď.

Dozvedel som sa, že sa venujete aj „nenápadnej charite“. Poviete mi reálny príklad?
Počul som, že ste sa dozvedeli o prípade jednej zvolenskej rodiny, ktorá bola pred vysťahovaním zo svojho bytu pre nezaplatený polročný nájom. Boli v zlej finančnej a zdravotnej situácii, tak som sa rozhodol pomôcť. Ja som mal v živote veľmi veľké šťastie a dostal som mnoho príležitostí na to, aby som bol tam, kde som. Preto pociťujem povinnosť pomôcť všetkým tým, čo to potrebujú, ale nerád to robím verejne. Raz som takúto chybu spravil, poučil som sa a radšej budem naďalej pomáhať, ale nemám záujem, aby sa to zverejňovalo. Uvedomujem si, že nedokážem spasiť svet a pomôcť každému. Ale ak príde impulz, ktorý je silný, nikdy neodmietnem.

Ste ženatý, ako vníma vašu vyťaženosť rodina? Dokážete si vôbec zadeliť čas aj osobný život?
Musím, lebo mám voči svojej rodine zodpovednosť a záväzky, takže ako sa venujem práci, tak sa venujem aj svojej rodine. Snažím sa s ňou tráviť čo najviac času a doteraz sa mi úspešne darí udržiavať túto rovnováhu.

Koľko času trávite denne v práci?
Minimálne dvanásť hodín, niekedy viac, málokedy menej.

Rátajú sa do toho aj víkendy?
Stane sa, že pracujem aj cez víkendy. Moja rodina je však veľmi chápavá.

Čo najradšej robíte v tom kúsku voľného času?
Cestujeme s rodinou na miesta, ktoré sú zaujímavé a zároveň nie náročné na čas ani na financie. Často cestujeme aj do okolia Bratislavy. Aj v rámci Európy je veľa nádherných miest, ktoré len čakajú na to, aby sme ich odhalili. V minulosti sa do cudziny necestovalo tak ľahko, a to sú tie plnohodnotné chvíle, kde zažívame spoločne nové zážitky a skúsenosti.

V poslednom čase začína byť športom číslo jeden golf. Hrávate ho aj vy? Ak áno, kde?
Golf je jednoducho biznis etiketou, a keďže ho hrávajú všetci moji šéfovia, tak som sa ho musel naučiť aj ja. Hrávam ho tam, kde sa konajú turnaje alebo kde sa stretávam s ostatnými kolegami. Naposledy som hral v Dunakiliti. Oveľa radšej však korčuľujem na hrádzi popri Dunaji.

Každý muž má vysnívané auto a jasnú predstavu o ideálnej žene. Prezradíte nám tú svoju predstavu?
Nikdy som nemal vysnívané auto. Môj jedenásťročný syn vie o autách viac ako ja. Ideálna žena by mala byť podľa mňa krásna, dlhovlasá, voňavá, skrátka taká, ako je aj moja manželka Zuzana.

Na akom aute v súčasnosti jazdíte?
Jazdím na služobnom Audi Q7, ktoré je spoľahlivé, bezpečné a spĺňa požiadavku, ktorá je najdôležitejšia – prepraviť mňa a  kolegov bezpečne z bodu A do bodu B.

Na čo najviac míňate?
Na víkendy so svojou rodinou, keď cestujeme. Aspoň zatiaľ nemám také koníčky, ktoré by predstavovali silnejšiu záťaž na náš rodinný rozpočet.

Precestovali ste kus sveta, aká je momentálne vaša obľúbená kuchyňa?
Čínska, ale nepohrdnem ani haluš-kami či klobáskou od môjho svokra.

Vedeli by ste si predstaviť svoj život aj mimo Slovenska? Ak áno, kde a prečo?
Určite áno. Ak by sa to týkalo môjho povolania, vedel by som si predstaviť život v Ázii, ktorá ma stále fascinuje. Je to krajina neobmedzených možností, ktorá človeka duševne veľmi obohacuje.

Vlastníte nejaké nehnuteľnosti aj v zahraničí?
Nie a ani nechcem, lebo viem, koľko starostí s nehnuteľnosťami je.

A čo váš dom? Vraj sa v súčasnosti sťahujete…
Plánujeme sa sťahovať zo širšieho do užšieho centra Bratislavy. Rodina sa rozhodla, že potrebuje väčší dvor pre psa a väčšiu záhradu, takže im chcem splniť sen.

Momentálne bývate kde?
V Ružinove.

V trende sú teraz vínotéky. Prezradíte nám svoju obľúbenú značku?
Som veľký fanúšik značky Monarchia, ktorú vlastní môj skvelý kamarát, jeden z najznámejších maďarských vinohradníkov Nimród Kovács. Konkrétne je to červené víno s názvom Zuinmfandel. Pohár dobrého vínka si vždy rád vychutnám. Vínotéka si však vyžaduje svoj čas, preto zatiaľ po nej netúžim.

Čo si myslíte, ako by vyzeral v súčasnosti váš život, keby ste neemigrovali?
Neobraciam sa do minulosti, radšej sa pozerám do budúcnosti. Na to, aké sú možnosti a čo môžem ešte vybudovať a urobiť pre spoločnosť a zákazníkov.

Aké sú vaše ďalšie životné plány?
Mám nespočetne veľa plánov, zo-znam miest, ktoré chcem vidieť, kníh, ktoré chcem prečítať, a filmov, na ktoré chcem ísť. Dnes máme toľko možností, o ktorých sa nám v minulosti ani nesnívalo, každopádne do budúcnosti pozerám s optimizmom.

Chcete pokračovať v tejto oblasti alebo zase preskočiť do nejakej inej sféry?
Všetko sa raz začína a raz končí. Raz príde deň, keď sa moja misia zavŕši, ale viem, že príde ďalšia. Ak to bude zaujímavé a budem to robiť s ľuďmi, s ktorými si mám čo povedať, budem pripravený pôsobiť v  akomkoľvek biznise, ktorý má jasne stanovené pravidlá. Som presvedčený, že prácu si nájdem a vždy budem mať čo robiť.