Príbeh tvojej Cesty tanečníka sa začína v baníckom mestečku Handlová. Kedy si prvýkrát v živote tancoval?
To si presne nepamätám, ale vnímam skôr pocit dieťaťa, ktoré veľmi rado počúvalo hudbu a aj tancovalo. A tancoval som všeličo, pudovo som sa hýbal a skúšal rôzne veci. Liezlo to zo mňa naturálne. Žili sme obdobie, keď sa na Slovensko nedostávalo veľa hip-hopových alebo funky skladieb. reagoval som len na to, čo som počul v rádiu v sobotňajšom Maratóne alebo v Pozor, zákruta! V Handlovej sme nechytali ORF ako v Bratislave.

Ako si sa potom dostával k nahrávkam?
Paradoxne, existovala výberová LPčka s názvom Breakdance. Na obale bola postava v bielom tielku s nejakým číslom, tuším dvojkou. Okrem toho sme tancovali na Kurtisa Blowa a 2 Live Crew, a to bolo v podstate všetko. Chalani z Bratislavy to mali o čosi ľahšie, mohli si natočiť anténu na Rakúsko, aj preto mal vtedajší break-dance na Slovensku lepšiu pozíciu ako v Čechách.

Si najstarší z troch súrodencov. Sú aj oni tanečníci? Na akú dráhu sa vydali oni?
Môj brat Slavo je o tri roky mladší a robí tiež break-dance. Aj on mal svoju skupinu, aj sme spolu trénovali. Myslím si, že jemu break-dance išiel ešte lepšie ako mne. Ja som mal radšej tanečnú formu breaku, on zas radšej powermovesy, teda to, keď sa niekto točí na hlave, ortodoxnejšie veci. Sestra je tiež tanečne zdatná a kedysi v pionierskych táboroch sme to spolu valcovali. Boli sme dobré duo.

Vlastným menom sa voláš Neuschl. Tvoji predkovia pochádzajú z Nemecka. Vieš aj, odkiaľ konkrétnejšie, prípadne máš s nimi nejaké kontakty?
Moji predkovia prišli z Nemecka do dedinky Kunešov pri Kremnici a odtiaľ napríklad dedo chodil do bane v Handlovej pešo každý deň. To si už teraz ťažko dokážeme predstaviť, aby niekto chodil tri hodiny ráno do práce a tri hodiny večer domov. Viem, že mám bratanca v Nemecku a raz za čas príde k nám odtiaľ nejaká rodina, ale zatiaľ som po tom veľmi nepátral. Možno, keď budem starší, tak sa do toho pustím a zistím, kde presne mám korene. Z dlhej chvíle možno začnem kresliť rodostrom.

Kedy a ako vzniklo potom meno Laci Strike?
Dali mi ho chlapci z našej skupiny Quassit, keď sme dva roky pôsobili v Barcelone. Asi preto, že som bol v tanečných bitkách útočný a radikálny typ.

Ako je možné, že Handlová sa pred rokmi stala zrazu mekkou slovenského break-danceu?
Neviem presne, vďaka čomu. Zrazu sa v našom meste jednoducho spustila taká vlna. Objavilo sa veľa skupín, možno aj dvadsať. Žilo to u nás tak, že ani súčasná Bratislava sa k tomu zďaleka nepribližuje. Možno to pramenilo z nudy, ktorú tam mladí mali. A riadne sme sa snažili, skúšali nové kroky, dávali im vlastné mená. Teraz je podľa mňa chyba, že tanečníci sa snažia brať to, čo už je dané. Nehovorím, že to je zlé, ale zdá sa mi, že neprinášajú do toho nič vlastné. Myslím si, že by mali robiť skôr vlastné veci a do toho využívať finty z iných štátov, aby sa niekam posunuli.

Tvoja prvá skupina Start the Dance trénovala spočiatku na lúke za mestom. Určite si vás tam už obzerali aj miestne krásky…
Snažili sme sa ako blázniví (smiech). Na tej lúke nám bolo strašne dobre, v noci sme si aj opekali a cez deň okrem tancovania aj hrali futbal. Krásky sa chodili pozerať, to je jasné. A najväčší trest bol, že keď nám došla voda, musel jeden z nás ísť po ňu. A bola strašne ďaleko.

Nešiel si však na tanec hneď profesionálne. Dva roky si pracoval ako zubný technik v Žiari nad Hronom. Naprávaš svojim známym zuby ešte aj teraz?
Robil som strojčeky aj protézy. Tá robota nebola zlá, aj ma celkom bavila, no stále viac ma to ťahalo k tancu. Už predtým som robil kade-tade: Staval som lešenia v Nemecku, robil som aj v baroch. Spočiatku bolo fajn, že som vymenil modré montérky za biele, ale išlo o sedavé zamestnanie, takže som aj dosť pribral. Navyše som robil v ženskom kolektíve, takže som už poznal skoro všetky recepty a začal som čoraz viac cítiť, že tam nemôžem ostať, lebo už pomaly nebudem ani chlap.

Nasledovala cesta do Španielska. Dozrelo práve tam rozhodnutie venovať sa tancu profesionálne?
Myslím, že tam nastal ten obrovský štart. Zavolal nás môj brat, ktorý v Barcelone žil. Hneď po príchode sme si uvedomili, že akoby sme tu začali žiť svoj vlastný sen. Neboli sme zvyknutí na to, že niekto ti dá šancu tancovať, keď vidí, že si kvalitný a je mu jedno, odkiaľ si. Všimol si nás svetoznámy DJ Diego, ktorý sa práve chystal otvoriť nový bar a dal nám šancu pri tej príležitosti vystúpiť. Získali sme uňho stále angažmán a zostali tam celý rok a pol. Postupne si nás začalo všímať viac a viac ľudí, dostávali sme ponuky účinkovať v reklamách, klipoch i filmoch, jeden chlapík nás zadarmo obliekol. Dokonca nás celkom prijala aj hip-hopová scéna v Barcelone. Bola to obrovská skúsenosť.

Zažiaril si v Miliónovom tanci aj v Bailande. Ceníš si väčšmi mediálne úspechy či rastúci počet študentov vo svojej Street Dance Academy?
Každá z týchto vecí má niečo do seba. Mediálny úspech je dôležitý na to, aby sa o nás vedelo a mohli sme vystupovať. Školu som založil ešte pred Miliónovým tancom, v čase, keď hip-hop na Slovensku len začínal vychádzať z podzemia, a už vtedy ju navštevovalo asi dvesto detí. Bailando bol iný druh komercie, ale tiež mi to pomohlo. Trochu som však trpel v jednotlivých tanečných kolách. Latino ma celkom bavilo, ale nemám príliš rád, keď je niečo nalinkované a nútia ťa čosi presne spraviť a keď to urobíš o tri centimetre inak, už sú to zlé nášľapy na špičku a už ti hovoria: Dáme ti o dva body menej. Chcel som hlavne Romane pomôcť, aby si splnila svoju túžbu ísť do Vietnamu.

Si s ňou stále v kontakte?
Jasné, len teraz tu už mesiac nebola, chystá sa totiž hrať v nejakom seriáli.

Si jediný vlastník Street Dance Academy alebo ste viacerí?
V tomto som sám.

Je to vysoko zisková záležitosť alebo iba pokrývaš náklady?
Mám zisk, aj keď vždy sa dá povedať, že by to mohlo byť lepšie. Hlavne, že nehladujem (smiech). A myslím na budúcnosť, chystáme sa pustiť do ďalších pobočiek po Slovensku. Od októbra by malo fungovať po republike desať pobočiek SDA. budú chodiť učoť tí najlepší z mojej elity. Žiadni šuflikanti. Vysoká Street Dance Academy kvalita. Iné príjmy sú z vystúpení pre firmy. Peniaze závisia aj od klientov, keď tancujeme pre silnejších, je to, samozrejme, iné, ako keď pre slabších. Ale škola je srdcovka, toto musí byť.

Elitný tím z tvojej školy predviedol svoje umenie na koncertoch hviezd prvej kategórie, akými boli The Fugees, Black Eyed Peas, pred pár dňami na Pussycat Dolls. Ako vás hodnotili?
Osobne som po koncerte The Fugees hovoril s Wyclefom a tomu sa to veľmi páčilo. Najprv sa zdalo, že nebudeme tancovať vôbec pre nástrojmi zapratané pódium, no napokon si nás Wyclef vyvolal na konci koncertu a urobili sme šou. S Black Eyed Peas sme sa stretli večer pred ich koncertom v istom vykričanom bratislavskom podniku, kde sme urobili kruh a šantili, veď sú to bývalí breakeri. Popozerali si aj dievčatá, ale veľa sa tancovalo. Z Pussycat Dolls som do kontaktu neprišiel. To mi ale nevadí. Hlavne, že som sa stretol s Čekym. Na koncerte sme dali freestyle show.

Vlaňajšie Let’s Dance Tour ste po desiatich slovenských mestách zakončili v Londýne. Ako vás prijalo také náročné publikum?
Vystupovali sme na festivale Art Beat Fest, kde sme okrem tancovania mali aj workshopy. Učil som ľudí tancovať. Zbehli sa tam Slováci aj Česi, čo žijú v Londýne, a museli sme im ukázať, čo vieme. Teším sa najmä z toho, že sa nám tam podarilo ísť celej skupine. Chcem, aby veľa cestovali aj moji tanečníci, potrebujú to.

Rozmýšľaš už nad novým turné? Pôjdete aj do exotickejších miest?
Možno vo finále zavítame na Kanárske ostrovy, kde som začal robiť workshopy. Rozbiehajú tam niečo také ako Street Dance Academy a má to byť naša družobná škola.

Využil si v tomto prípade svoje kontakty z Barcelony?
Práveže nie. Oni si odsledovali nejaké naše videá na youtube a napísali mi, či by som neprišiel. Jeden z tej partie, Capi, robí v hotelovom centre Amfi, kde ma ubytoval v päť-hviezdičkovom hoteli, v izbe, z ktorej som padol na zadok, jaccuzi vedľa postele atď. Teší ma táto spolupráca.

Zaujímavý čin bolo vaše vystúpenie v banskobystrickej väznici. Inšpiroval ťa tvoj kamoš Vlado, ktorý si tam pred časom odpykával trest. Čo si mu, aj ostatným odsúdeným, chcel týmto gestom odkázať?
Na Vlada nemôžem nič povedať, on mi v živote len pomohol. Každý predsa spraví nejaké prehmaty, hoci tie jeho boli väčšie. Vlastne ani neviem, vďaka čomu sedel, a ani nemám silu to z neho ťahať. Keď sme sa pred časom stretli celá partia, čo sme v Handlovej tancovali, na jednej grilovačke, pýtal som sa ho, aký je život vo väzení. Povysvetľoval mi to dosť podrobne a potom z neho vyletelo, aby sme tam urobili vystúpenie. Poskytol mi kontakty a išli sme na to. Tanec je umelecký prejav. Keď tancujem pre deti, je to iné, ako keď tancujem pre dôchodcov. Pre väzňov som ešte netancoval a zaujímalo ma, ako budú na takúto pozitívnu vec, akou tanec je, reagovať. Prijali to však veľmi dobre, boli nadšení a otvorení, rozprávali sa s nami.

To teda musela byť silná skúsenosť…
Áno, všetci sme tam spozorneli a videl som na svojich tanečníkoch, že tancujú dobre, ale s vážnymi tvárami. Dávali len svoju istotu, pretože napriek tomu, že to bolo vystúpenie zadara, cítili zodpovednosť. Bola to dobrá skúsenosť. Som všetkým za toto vystúpenie vďačný.

Spomenul si už, že chceš rozšíriť počet miest, v ktorých Street Dance Academy pôsobí. Ktoré teda budú nasledovať po Bratislave, Banskej Bystrici a Handlovej?
Rozbehnuté sú Košice. Bude tam chodiť vyučovať elita z našej školy a ja tiež. Nalietame sa veru riadne. Ale je to lepšie, ako kopať čakanom (smiech). Bol už aj čakan a roboty sa nebojím. Ale som vďačný za to, že môžem šíriť tanec.

Len pred pár dňami Slovenskom otriasla kauza prešovského učiteľa tanca, ktorý zneužíval svoje neplnoleté žiačky. Máte vo vašej škole nejaký etický kódex? Veď hip-hop je sám osebe dosť sexi tanec…
Mám v sebe vnútorný kódex, že hoci sem chodí veľa a naozaj pekných dievčat, nedovolím si ani len sa ich dotknúť. Ešte aj keď im vysvetľujem krok, tak si nechávam odstup. Je to na kamarátskej vlne, ale nedovolím si robiť napríklad dvojzmyselné narážky. Ide o to, že si vážim tento biznis a to, koľko síl ma to stálo. Keď sa na vystúpeniach naše baby prezliekajú, chalani automaticky idú von zo šatne. Snažíme sa byť normálni a dať tým babám úctu. Neláka ma to, aby som tu po nejakých vyštartoval.

Čakal si až tak masívny úspech tvojho DVDčka Cesta tanečníka?
Určite nie. Nie je tajomstvo, že keď sa na Slovensku predá dvetisíc kusov nejakého DVD titulu, je to úspech. Predalo sa zatiaľ sedemtisíc a rozmýšľame o nejakých dotlačiach, možno aj s novými bonusmi.

Neinšpiroval ťa na ďalší čin po tomto vychytenom nosiči?
Chystám dvojku. Jednotka je skôr o histórii.

Taká tvoja biografia.
Áno, o tom, ako som sa vyvíjal, a je jemne pretkaná aj vecami zo slovenského street-danceu. Teraz tam chcem dať vážne choreografie, mám nahraný kopec bonusov od svetových tanečníkov, ktorí dávajú tipy na tanec. Bude tam aj veľa undergroundových vecí, aby ľudia pochopili, ako to na street-dance scéne vyzerá, a nielen na Slovensku. Nechcem, aby sme sa tu hrali o fazuľky, ale aby naši ľudia videli, aký level je vo svete, a aby to aj naštartovalo ďalších.

Prezraď, ktorý tanec je podľa teba najerotickejší?
Pamätám si, že pre Slovensko hľadá SuperStar sme robili a trénovali vystúpenie s Robom Šimkom, ktorý spieval hit Toma Jonesa Sex Bomb. Desať našich dievčat si vtedy oblieklo korzety, mali topánky na vysokých opätkoch a obtiahnuté rifle. Vyzerali veľmi sexi. Robo prišiel k nám do školy, postavil som ho do stredu a okolo neho napochodovalo tých desať báb. Videl som, ako chlapec zneistel. Už to nebol ten hrdina z pódia a mal som robotu aj s ním. Musel som mu hovoriť: Zdvihni hlavu, neklop zrak, nič ti neurobia. Ale keď som sa postavil na jeho miesto, ani mne to nebolo všetko jedno. Nevedel som, či sa mám usmievať, alebo mračiť, alebo hrať drsniaka.

A čo ďalšie atraktívne plány Laciho Strikea…
V júni chceme s našou školou urobiť pokus o zápis do Guinnessovej knihy rekordov. Vezmeme veľmi veľa tanečníkov, pozvážam ich aj z pobočiek, nacvičíme nejakú choreografiu a možno nám to vyjde.

Aký je tvoj najtajnejší sen?
Pred časom tu bol Mr. Wiggles, ktorý je aj členom legendárnych Rock Steady Crew. Táto skupina v podstate rozbiehala break-dance. Tanečným osobnostiam oni zvyknú dávať niečo ako titul, keď im povedia: Ty už môžeš byť rock steady. Keby sa mi toto podarilo, to by som sa veľmi tešil. Ale som realista, šanca tu je jedno percento… pýtal si sa ale na sen.