Finančné trhy sú vrtkavé. Jeden deň z vás môžu urobiť boháča, inokedy pripraviť takmer o všetko. Platí to obzvlášť u špekulantov, ktorí v nádeji na rýchly zisk neváhajú vstupovať aj do vysoko rizikových obchodov. Seriózni investori postupujú inak. Aby si mali za čo kúpiť obed aj v čase nezdaru, svoje peniaze diverzifikujú do viacerých finančných nástrojov. Dokonca aj malá časť celkového portfólia investícií venovaná zlatu dokáže znížiť riziko.
Nevyspytateľný trh:
Svedkami sme toho boli všetci. Finančné trhy sa zrazu akoby zbláznili. Kto mal pred dvoma rokmi v čase vypuknutia ekonomickej recesie celý svoj majetok uložený napríklad v cenných papieroch a pružne nereagoval, zostal na mizine. Pre podobné prípady investori odporúčajú nechať si aspoň malú časť peňazí uloženú na termínovanom účte alebo nakúpiť zlato, ktorého hodnota je na rozdiel od iných investícií od národného hospodárstva relatívne nezávislá. Nákup žltého kovu má aj tú výhodu, že vaše peniaze chráni pred prípadnou infláciou. Tá vôbec nemusí byť taká nereálna, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Stačí si pripomenúť dokonalé znehodnotenie zimbabwianskeho dolára o neuveriteľných 230 miliónov percent spred pár rokov. Samozrejme, ide o extrémny prípad, ale už aj niekoľkopercentná inflácia dokáže poštekliť vašu peňaženku. Zlato sa stalo hitom z uvedených dôvodov najmä v roku 2008, keď sa stupňovali obavy o vývoj amerického dolára. Analytik zo spoločnosti CI Komodity Roland Izip upozorňuje, že situácia stále nie je stabilizovaná. „Tlačiarenské lisy centrálnych bánk pracujú na plné obrátky. Zlato za posledných päť rokov zniekoľkonásobilo svoju cenu. Súčasný ekonomický systém je založený na dlhu a vyrábaní nových peňazí, čo sa skôr či neskôr musí prejaviť aj na cene drahých kovov.“Ako na to?: Odhliadnuc od toho, že kúpa zlata v podobe šperkov by vaše milované polovičky určite potešila, hoci takáto investícia by mohla byť obzvlášť riziková, skúsení investori volia inú cestu. V praxi existuje veľa možností, ako kúpiť zlato na investičné účely. Záujemcovia si môžu v zahraničí otvoriť v špecializovaných bankách takzvané alokované účty. Fyzické zlato je v podobe mincí alebo tehličiek uložené v trezore. Za úschovu a stráženie pokladu však musí majiteľ platiť depozitárovi nemalý poplatok, rovnako aj za poistenie. Menej nákladné sú nealokované účty, keď klient nakupuje „papierové“ zlato. Vznikli ako nástroj pre investorov, ktorí síce chcú vlastniť fyzické zlato, ale nemusia ho mať uskladnené doma. Čoraz viac Slovákov tak uprednostňuje pri investovaní do zlata kolektívne investovanie, napríklad najväčší zlatý verejne obchodovateľný fond na svete SPDR Gold Shares, s ktorým sa operuje na Newyorskej burze NYSE. V úschove drží viac ako 1 130 ton zlata. S kúpou, držbou a predajom sú tu, v porovnaní s fyzickou manipuláciou so zlatom, spojené oveľa nižšie transakčné náklady a obchodné príkazy sa dajú realizovať v státisícoch dolárov za pár sekúnd. Drahé kovy obľubujú obchodovať aj špekulanti na komoditných trhoch. Vedia zarobiť na vzostupe, ako aj na poklese ceny bez toho, aby zlato fyzicky vlastnili. Nepredávajú totiž samotné zlato, ale jeho derivát. Okrem toho, že takéto obchodovanie si vyžaduje čas, ako aj veľké skúsenosti, ide o jeden z najrizikovejších nástrojov na finančnom trhu. Vysoký potenciál zisku násobený finančnou pákou (leveridge) je kompenzovaný nebezpečenstvom adekvátnej straty. Pri kúpe investičného zlata však treba pripomenúť skutočnosť, že držba drahých kovov neprináša investorovi žiadny priebežný pasívny výnos. Vlastníctvo cenných kovov neprináša ani dividendy ako v prípade akcií, ani pravidelné kupónové platby, ako je to pri dlhopisoch. Zisk z investovania do cenných kovov preto môžete očakávať iba v prípade zhodnotenia jeho ceny…
Viac sa dočítate v májovom čísle mesačníka Brejk.
